Obžalovaných v kauze policajného šikanovania rómskych detí oslobodili

Košice 27. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Dušan Hein)

Súd zhodnotil, že dôkazy nepostačujú na uznanie viny

Oslobodzujúci rozsudok dnes vyniesol Okresný súd Košice II v kauze šikanovania rómskych chlapcov, ku ktorému malo dôjsť 21. marca 2009 na policajnej stanici v Košiciach. Deväť mužov a jednu ženu, ktorí mali ako členovia Policajného zboru (PZ) vtedy službu, Generálna prokuratúra SR obžalovala zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, štyroch z nich aj z vydierania.

Súd zhodnotil, že dôkazy nepostačujú na uznanie viny, a to ani u jedného z obžalovaných, a dokonca dôkazy nesvedčia ani pre jednoznačný a nespochybniteľný záver, že sa skutok stal tak, ako ho žaloval prokurátor, prípadne s menšími obmenami pri zachovaní totožnosti skutku,” uviedla sudkyňa po vynesení rozsudku.

Kauzu vyvolal medializovaný videozáznam, podľa ktorého policajti na Obvodnom oddelení PZ Košice – Juh chlapcov ponižovali, nútili ich dávať si navzájom facky či vyzliecť sa donaha. Keďže však tento zostrihaný záznam podľa súdu nebol získaný zákonným spôsobom, ako dôkaz ho nepripustil. Obžaloba tak bola odkázaná najmä na výpovede svedkov. Obžalovaní, z ktorých väčšina už v PZ nepracuje, vinu odmietli. Na vynesení rozhodnutia sa dnes na súde nezúčastnili obžalovaní ani poškodení.

Podľa obžaloby predviedli policajti 21. marca 2009 na oddelenie šesť rómskych chlapcov vo veku od desať do 16 rokov, ktorí boli podozriví z lúpežného prepadnutia dôchodkyne. Policajti ich mali zhodiť na zem pred psov bez náhubkov, ktorí údajne troch chlapcov pohrýzli. Potom mladí Rómovia dostali niekoľko rán, policajti ich mali nútiť, aby sa vzájomne udierali a potom bozkali. Muži zákona si to mali nakrúcať na videozáznam a vysmievať sa im z rómskeho pôvodu. Šikanovanie podľa obžaloby pokračovalo v suteréne budovy, kam mladíkov policajti poslali a prikázali, aby sa do desiatich sekúnd vyzliekli. Jedného z chlapcov mal policajt zavesiť na zábradlie, pričom ho údajne bil a nútil, aby povedal meno svojej matky. Ďalšiemu podľa obžaloby policajt priložil k hlave pištoľ a spýtal sa ho, či chce, aby ho zastrelil. Ten istý obvinený mal chlapcovi prikázať, aby mu oblízal topánku a potom, aby lopatou udrel ďalšieho z mladíkov.

Obhajoba aj súd poukazovali na rozporné výpovede chlapcov, ako aj na posudok psychologičky o nevieryhodnosti výpovedí niektorých z nich, tendenciách používať klamstvá či podávať nepresné informácie. “Usvedčujúce vyjadrenia poškodených neboli verifikované žiadnym hodnoverným spôsobom. V konaní nebolo preukázané, že by boli poškodení utrpeli zranenia v dôsledku pohryznutia psom. Nebolo preukázané, že by boli krvácali zo zranení, ktoré im mali spôsobiť nielen služobné psy, ale aj policajti samotní,” konštatovala sudkyňa. Uhryznutie cvičenými psami by sa podľa nej nezaobišlo bez vážnych zdravotných dôsledkov. Sudkyňa argumentovala aj výpoveďou policajného vyšetrovateľa vtedajšieho lúpežného prepadu dôchodkyne, ktorý chlapcov po prevoze aj v sprievode ich rodičov vypočúval. Ten šikanovanie nevidel a v jeho prítomnosti chlapci neboli zranení, neplakali, ani sa nesťažovali na zdravotné ťažkosti, naopak, pri neskoršom čakaní na výsluch sa na chodbe zabávali.

Prokurátor sa ihneď voči rozsudku odvolal. “Odvolanie bude zamerané najmä na zákonnosť hodnotenia dôkazov,” uviedol pre novinárov prokurátor Rastislav Remeta. Okrem iného mal byť podľa neho na pojednávaní vykonaný ako dôkaz obrazovo-zvukový záznam, ktorý mal byť následne hodnotený v kontexte ďalších dôkazov.

“Ja vnímam tento rozsudok ako odmietnutie spravodlivosti poškodeným, ktorí boli vystavení konaniu príslušníkov polície, ktoré možno nazvať ako kruté a neľudské zaobchádzanie,” reagovala právna zástupkyňa poškodených Vanda Durbáková. S odmietnutím videozáznamu ako dôkazu zo strany súdu taktiež nesúhlasila, podľa nej spĺňa všetky zákonné predpoklady. “Verím, že odvolací súd toto rozhodnutie na základe odvolania podaného prokurátorom zvráti a poškodení sa napokon nebudú musieť domáhať spravodlivosti až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu,” uviedla vo vyhlásení pre médiá.

Naopak, obhajoba bola s verdiktom spokojná. “Som rád za seba i mojich klientov, že to takto dopadlo. Bol dôsledne rešpektovaný zákon, hlavne zákon o vykonávaní dôkazov, a preto považujem tento rozsudok za spravodlivý a zákonný,” konštatoval jeden z advokátov Ivan Vanko.

Pojednávanie v prípade sa začalo v novembri 2010. Pre dlhodobú práceneschopnosť členky senátu došlo k zmene senátu a keďže obžalovaní nedali súhlas na pokračovanie v konaní, vec sa tak pred súdom v roku 2013 vrátila na začiatok.

Rozsudok vníma kriticky mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá dokumentuje prípady policajného násilia voči príslušníkom rómskej menšiny. “Toto rozhodnutie môže mať v budúcnosti širšie negatívne dôsledky a okrem iného môže výrazným spôsobom odradiť iné osoby od toho, aby sa v prípadoch násilnej trestnej činnosti zo strany príslušníkov polície domáhali spravodlivosti. Toto rozhodnutie ukázalo, že účinná ochrana pred policajným násilím je na Slovensku stále vzdialeným cieľom,” vyhlásil pre médiá koordinátor organizácie Štefan Ivanco.

ml