Obec v Španielsku čelí po zmene názvu s antisemitským podtónom útokom pravičiarov

Madrid 5. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Lalo Villar)

Ide o obec Castrillo Matajudíos, ktorá si vlani na základe referenda a súhlasu regionálnej vlády oficiálne zmenila názov, keďže dovtedajší v preklade do slovenčiny znamená “Castrillo – Smrť židom”

Starobylá španielska obec, ktoré si zmenila názov, pretože bol považovaný za antisemitský, je teraz terčom útoku pravicových extrémistických skupín namietajúcich proti tejto zmene.

Ide o obec Castrillo Matajudíos, ktorá si vlani na základe referenda a súhlasu regionálnej vlády oficiálne zmenila názov, keďže dovtedajší v preklade do slovenčiny znamená “Castrillo – Smrť židom”. Od júna minulého roku sa dedina vrátila k svojmu názvu spred čias inkvizície a volá sa Castrillo Mota de Judíos – v preklade “Castrillo – Židovský pahorok”.

Starosta obce Lorenzo Rodríguez Pérez dnes podľa agentúry AP uviedol, že po vandalských útokoch, ktoré sa odohrali minulý týždeň, podajú na polícii trestné oznámenie. Neznámi páchatelia pozatierali farbou názvy obce na tabuliach, posprejovali budovy a napísali na ne heslá s krajne pravicovým obsahom a protestami proti zmene názvu obce.

Pérez vysvetlil, že od zmeny názvu obec zažila už šesť útokov vandalov a protesty vždy, keď tam zavítajú predstavitelia židovských obcí alebo Izraela. Starosta súčasne ubezpečil, že grafiti a vandalizmus nepovedú k návratu k pôvodnému názvu.

Obec bola založená v roku 1035, keď vzbura proti odvádzaniu daní v lokalite Castrojeriz prerástla do pogromu, ktorý tamojších židov donútil utiecť a nájsť útočisko v lokalite nazývanej Castrillo, kde sa nachádza aj pahorok (po španielsky “mota”). Pre obec sa potom vžil názov Castrillo Mota de los Judíos alebo Castrillo Motajudíos. Dedina prosperovala vďaka svojej židovskej obci, ale profitovala aj z toho, že leží v blízkosti pútnickej trasy do mesta Santiago de Compostella.

Dobové dokumenty svedčia o tom, že k zmene názvu obce na Castrillo Matajudíos došlo v roku 1623 alebo 1627 a súviselo to s kráľovským ediktom z roku 1492, ktorý židom v Španielsku nariaďoval prestúpiť na katolícku vieru alebo opustiť krajinu. Tí židia, ktorí sa ediktu vzopreli, čelili inkvizícii a mnohí boli upálení na hranici.