Novela zákona o rodine prešla pripomienkovaním bez výraznejších zmien

Bratislava 27. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Zmeny majú za cieľ posilniť ochranu detí a zvýšiť význam stabilného prostredia rodiny tvorenej otcom a matkou

Ministerstvo spravodlivosti obhájilo v prvom kole legislatívneho procesu navrhovaný balík zmien v zákone o rodine. Pre TASR to na záver medzirezortného pripomienkového konania (MPK) uviedol predseda pracovnej skupiny k novele tohto zákona Róbert Dobrovodský.

Návrh na rozšírenie zásad rodinného kódexu predstavil rezort vlani v decembri. V rámci MPK k nemu prišlo 222 pripomienok, z toho 58 zásadných. Na legislatívnu radu pôjde materiál bez rozporov, uviedol Dobrovodský. Nedošlo v ňom podľa neho k výraznejším zmenám.

Zmeny majú za cieľ posilniť ochranu detí a zvýšiť význam stabilného prostredia rodiny tvorenej otcom a matkou. Rezort sa snaží vyriešiť problémy, ktoré sa nahromadili rokmi praktického používania kódexu prijatého v roku 2005, predovšetkým po diskusii so sudcami, Generálnou prokuratúrou, úradmi práce, ale i tretím sektorom.

S pripomienkou v rámci MPK uspela Liga za ľudské práva. Dobrovodský vysvetlil, že rezort ustúpil od návrhu, aby súdy mohli na návrh GP vyhlásiť za neplatné fiktívne manželstvá uzatvárané s cudzincami kvôli získaniu štátneho občianstva.

Prokuratúra avizovala zvyšujúci sa počet účelových zväzkov. Liga nesúhlasila, aby štát získal kompetenciu zasahovať do sféry rodinného a súkromného života, pričom tvrdila, že postačuje súčasná právna úprava, ktorá umožňuje takéhoto cudzinca vyhostiť.

Predmetom sporu sa v MPK stala otázka striedavej osobnej starostlivosti, kde návrh zachováva doterajšie legislatívne status quo. Na jednej strane neuspeli otcovské organizácie, ktoré napríklad navrhovali, aby súd pri rozvode vždy ako prvú možnosť presadzoval striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o dieťa. Úspešné však neboli ani organizácie zastupujúce matky s predstavou, aby návrh na striedavú starostlivosť musel byť kvalifikovane odôvodnený a aby súd mohol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti len so súhlasom oboch rodičov.

V MPK neprešla ani požiadavka Generálnej prokuratúry sprísniť opatrenia v prípade kriminality netrestne zodpovedných detí mladších ako 14 rokov, podľa ktorej by boli prokurátori povinní podávať v závažnejších prípadoch kriminality návrh na odobratie detí rodičom.

Do zákona o rodine po novom pribúda zásada, že spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Novela sa tiež snaží, aby umiestňovanie detí do ústavnej starostlivosti bolo najkrajnejším riešením v oblasti rodinnej politiky.

Pribudnúť má v rodinnom kódexe článok vymedzujúci kritériá najlepšieho záujmu dieťaťa. Súdy budú mať nástroje na to, aby mohli zasiahnuť v prípadoch, keď sa dieťa stáva rukojemníkom rodičov pri ich sporoch, dostáva sa do konfliktu lojality a má z toho napríklad pocity viny. Štát sa tiež snaží lepšie ochrániť deti pred násilím v rodine. Po novom by sa malo prihliadať nielen na priame násilie voči dieťaťu, ale aj na násilie voči blízkej osobe dieťaťa.

Pri problémoch z praxe novela reaguje na verdikt Ústavného súdu, ktorý označil za protiústavný stav, keď bolo možné zaprieť otcovstvo manžela matky dieťaťa iba do troch rokov po jeho narodení. Navrhuje sa, aby tak mohol manžel urobiť do troch rokov od momentu, kedy sa hodnoverne dozvie o okolnosti vylučujúcej, že je otcom.

Novela rieši problémy, ktoré vznikajú pri sťahovaní detí. V prípade sťahovania sa do cudziny dnes matka potrebuje súhlas otca, v rámci Slovenska spravidla nie. Po novom bude bez súhlasu druhého rodiča možné spravidla presťahovať dieťa iba do susedného okresu.

Rezort tiež chce, aby si v budúcnosti mohli nechať dať upraviť na súde styk s dieťaťom starí rodičia aj nezosobášených partnerov, ktorí sa rozišli. V budúcnosti by tiež malo byť možné, aby do náhradnej osobnej starostlivosti boli zverené deti príbuzným, ktorí nežijú na Slovensku, ale v niektorej z krajín EÚ.

V prípade utajených pôrodov sa navrhuje dvojmesačná lehota, kedy sa matka po pôrode bude môcť prihlásiť k svojmu dieťaťu. Ministerstvo sa tiež snaží reagovať na situácie s únosmi detí, kde Slovensko prehralo niekoľko prípadov na Európskom súde pre ľudské práva. Zavádza preto osobitné konanie pred súdmi v týchto prípadoch, ktoré by malo umožniť, aby sa unesené deti bez prieťahov vrátili do krajiny obvyklého pôvodu.

ml