Nositeľ Nobelovej ceny Jimmy Carter vyzýva zamietnuť projekt Keystone

USA 24. apríla (HSP/Foto:TASR)

Jimmy Carter sa stal prvým bývalým americkým prezidentom, ktorý odmietol kontroverzný projekt Keystone XL. Ten by mal viesť tok ropy z dechtových pieskov z Kanady do USA.

Carter sa tak pripojil k skupine deviatich nositeľov Nobelovej ceny, ktorí napísali list prezidentovi Barackovi Obamovi naliehajúc, aby neschválil tento plán. V liste uvádzajú, že prezident stojí pred najväčšou voľbou, ktorej kedy ľudstvo čelilo – a tou je klimatická zmena. Laureáti ďalej vyhlasujú, že dechtové piesky sú najviac znečisťujúcou formou ropy na svete. V liste tiež hovoria, že majú podporu dvoch miliónov ľudí, ktorí tento ropovod odmietli v národnom záujme. List oboznamuje, že rozhodnutie o projekte Keystone XL je jedným z kľúčových vecí vlády Baracka Obamu, ktoré sa zapíše do dejín.

“Odmietnutie by signalizovalo nový priebeh pre najväčšiu svetovú ekonomiku,” čítame ďalej v liste americkému prezidentovi. “Viete rovnako dobre ako my, že by to nastolilo významný precedens. Tento príklad by zaviedol novú éru, v ktorej sa klimatickej zmene a znečisteniu životného prostredia venuje naliehavá pozornosť vo svete, v ktorom je klimatická kríza už teraz každodenným bojom pre toľkých ľudí.“

List vyvolal okamžitú reakciu zo strany kanadskej vlády. Tá vedie kampaň na schválenie projektu. Vo vyhlásení úradu predsedu kanadskej vlády sa znovu opakujú predovšetkým ekonomické výhody Keystone XL. “Postoj našej vlády k projektu Keystone XL je jasný.

Vytvorí desiatky tisíc pracovných miest na oboch stranách hranice, čo prinesie ekonomické výhody pre obe krajiny,” uvádza sa vo vyhlásení. List tiež pripomína vlastné Carterove skúsenosti z jeho prezidentského obdobia v čase, keď iránska revolúcia zmrazila dodávky ropy z Blízkeho východu a ceny sa v USA vyšplhali hore.

Zároveň uvádza, že počas energetickej krízy v roku 1979 sa ukázalo, že je lepšie mať prístup k rope od bezpečného a stabilného partnera, ako je Kanada.

Tým, že podpísal tento list, Carter sa stal prvým ex-prezidentom, ktorý odmietol Keystone. Ešte predtým George W. Bush uviedol, že nad plánom potrubia nie je potrebné ani sa zamýšľať, taký je zrejmý. Jasným cieľom v tomto projekte by podľa neho mal byť rast súkromného sektora. To povedal Bush v marci 2012 pre agentúru Bloomberg. „Ak hovoríte toto, potom záležitosť ako vybudovanie potrubia bude ľahkou záležitosťou,“ pokračoval.

Bill Clinton namietal, pretože potrubie by viedlo cez oblasť Sandhills v Nebraske, no v roku 2012 na summite ARPA-E povedal, že ak by bola trasa zmenená, „projekt by privítali.“

Ropovod Keystone XL by mal stáť 7 miliárd dolárov a mal by slúžiť na prepravu ropy z dechtových pieskov z provincie Alberta v Kanade do rafinérie na americkom pobreží Mexického zálivu. Očakáva sa, že sa ropovodom prepraví denne až 800 000 barelov ropy.

Projekt zvýšil kontroverznú diskusiu v USA, ekológovia uskutočňujú pravidelné protesty menujúc potencionálne negatívne dopady na životné prostredie. Konečné rozhodnutie o projekte Keystone padne pred začiatkom leta.

Prieskum vydaný v januári americkým ministerstvom zahraničných vecí uvádza niekoľko námietok, ktoré sa týkajú negatívneho vplyvu projektu na životné prostredie, dláždiac tak cestu k jeho potencionálnemu schváleniu.

Avšak alternatívna štúdia hovorí o vysokých rizikách. Štúdia vydaná Torontskou univerzitou – Scarborough vo februári varovala, že produkcia ropy z dechtových pieskov je spojená s omnoho vyššími emisiami škodlivých karcinogénov, než sa predpokladalo.

jf