Normálni ľudia v Chorvátsku zvíťazili. Ako je na tom Slovensko?

Záhreb 2. decembra (HSP/Foto:rt)

Včera sa uskutočnilo v Chorvátsku referendum, v ktorom sa občania vyslovili za to, aby bolo do ústavy zakotvené, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. Normálni ľudia zvíťazili a 65 percentami odsúhlasili túto legislatívnu zmenu.

Mnohí z vás sa iste začudujú, čo tých Chorvátov vlastne trápi. To nemajú iné starosti iba sa zaoberať tým, aby mali v ústave, že manželstvo uzatvára muž a žena? Načo plytvať peniaze, aby sa uzákonila tak prirodzená vec?

To je už otázka skôr na socialistov, ktorí v celej Európe presadzujú rôzne choré modely spolužitia a manželstva a prostredníctvom homoagendy a gender ideológie sa snažia rozvrátiť celú spoločnosť.

Útok, ktorý vedú, má dva hlavné ciele. Rozvrátiť rodinu a zlikvidovať cirkev. Nástrojmi, ktorými sa tieto ciele majú dosiahnuť, sú multikulturalizmus, homoagenda, gender ideológia, sexuálna výchova na školách, ľudské práva, humanizmus a tolerancia. Na niektorých týchto slovách by nebolo nič zlé, keby nemali vnútený iný obsah, ako mali pôvodne.

Každá z týchto zhubných ideológii sleduje svoj vlastný cieľ, no zároveň sú všetky prepojené. Zatiaľ čo multikulturalizmus ma nabúrať konzistentnosť spoločnosti prostredníctvom cudzieho prvku, gender útočí cez psychiku človeka, ktorého má dopliesť v sexuálnej oblasti, keď hlása, že každý si má zvoliť pohlavie podľa toho, ako sa cíti, čo je vlastne základná vnútorná, individuálna identita jednotlivca.

Sexuálna výchova od najútlejšieho, predškolského veku, ktorú mimochodom vypracovali pedofili, ma sexualizovať deti. Masturbovať sa majú v školách učiť deti, ktoré by o sexe v svojej detskej nevinnosti nemali ešte ani tušiť. To nakoniec pobúrilo i Chorvátov, ktorí sa vzopreli sexuálnej výchove zavádzanej socialistami do škôl a prihlásili sa o svoje právo na výchovu detí.

Homoagenda sleduje viaceré ciele. Primárnym je útok na rodinu, ktorú majú zväzky osôb rovnakého pohlavia dehonestovať a postupne rozložiť, sekundárnym potom útok na cirkev, ktorá je už poslednou funkčnou organizáciou, ktorá im stojí v ceste.

S tým súvisí ideológia nových ľudských práv. Zakotviť právo ľudí rovnakého pohlavia uzavrieť manželstvo ako ľudské právo sa má stať kyjakom, ktorým bude mlátená po hlave cirkev dovtedy, kým sa úplne nerozloží. Zámer je, aby sa osoby rovnakého pohlavia mohli domáhať zosobášenia v kostole ako svojho ľudského práva. Kňaz im naplnenie tohto ich ľudského práva nebude môcť odmietnuť, lebo sa dopustí trestného činu. Preto buď kolaboruje a požehná sodomický zväzok, alebo odmietne a pôjde do basy. Pre socialistov sú obe možnosti dobré. Môžu iba vyhrať. Už dnes v západnej Európe homosexuálne páry žalujú kňazov, ktorí ich odmietli zosobášiť

Nad tým všetkým sa vznáša tolerancia a humanizmus. Tolerancia k rôznym menšinám, myslí sa hlavne na rôzne úchylky ako pedofília, zoofília a podobne a humanizmus k týmto neľudským vzorcom správania.

Aj na Slovensku sedia na ministerstvách a podobných štátnych orgánoch rôzni sexuálni extrémisti a zvrátení sociálni inžinieri, ktorí za peniaze nás všetkých tieto ideológie potichu zavádzajú do našich zákonov a detských učebníc, aby našu spoločnosť nahlodávali a postupne rozložili.

Najväčšími presadzovateľmi tohto zvráteného vnímania človeka sú v celej Európe socialisti a liberáli. V našich podmienkach Smer a SaS. Ministerstvo zahraničných veci na čele s ministrom Lajčákom sa všetky tieto veci snaží zaviesť na Slovensko cez Stratégiu rozvoja nových ľudských práv, niektoré ďalšie ministerstvá priamo do legislatívy cez zákony na ochranu žien a detí pred týraním.

Chorváti na svoju ochranu, ochranu človeka a národa, siahli k referendu. Referendum v Chorvátsku na rozdiel od Slovenska nemá stanovené kvórum pre účasť. Paradoxne ho zrušili politici, ktorí bez ohľadu na vôľu národa ho viedli do EÚ a obávali sa, že by občania neodhlasovali vstup krajiny do tohto zväzku. Dnes sa im to vrátilo a Chorváti sa na nejaký čas uchránili aspoň pred zhubným vplyvom Európskej únie.

Na Slovensku je pre platnosť referenda potrebná nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Referendum je tak nefunkčným inštitútom priamej demokracie. Napriek tomu, zdá sa, nebude možné inak presadiť zamedzenie šírenia týchto chorých názorov a bude treba po ňom siahnuť a pokúsiť sa o potrebnú účasť normálnych ľudí pri urnách.

Andrej Polenský