USA 1. februára 2016 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Hasan Jamali)
Ekonomické otrasy spôsobené pádom cien surovín stále častejšie nútia Západ k porovnaniu situácie s najväčšími finančnými krízami, píše pozorovateľ Reuters Rene Wagner.
Ťažké následky ropného pádu hrozia nielen krajinám – výrobcom, ale tiež štátom, ktoré by na prvý pohľad mali mať z toho prospech, uvažuje autor článku.
Početné západné spoločnosti majú obavy ohľadom svojho biznisu. Ratingová agentúra Moodys nedávno varovala, že 120 svetových energetických spoločností patrí do rizikovej zóny, a ich finančné problémy sa budú stále prehlbovať, kým sa nevrátia ceny ropy spred krízy.
Surovinová kríza chystá tiež problémy pre devízový trh. Vo väčšej miere bude poškodené euro, pretože nízka cena ropy zvyšuje riziko deflácie, ktorá spôsobí pád cien, zníženie investícií a sama o sebe môže byť príčinou ekonomickej krízy v Európskej únii, píše Wagner.
Bežný stav vecí neveští nič dobrého ani pre americký finančný systém. Ak prídu o prácu zamestnanci ropného priemyslu, nastanú pre banky USA ťažké časy, zvlášť v obsluhe fyzických osôb a transakcií s nehnuteľnosťami. Pritom dokáže každá mimoriadna situácia vyvolať vlnu bankrotov a spôsobiť krízu v bankovom sektore, ktorá potom strhne za sebou do priepasti celú svetovú ekonomiku, rovnako ako v rokoch 2007-2008, zdôrazňuje autor.
Avšak panuje medzi západnými analytikmi názor, že tentokrát kríza tak ďaleko nezájde.
“Zo strednodobého hľadiska sa cena ropy znovu zvýši, pretože situácia, keď je ropa lacnejšia než voda, nikomu nevyhovuje,” je presvedčený šéf nemeckej spoločnosti Wintershall Mario Mehren.
11.6°C
Piatok 
Pondelok 
12.2°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
