Newyorské metro padá do chaosu

New York 28. júla 2017 (HSP/Foto:Wikimedia)

Nový rok vlastne nezačínal pre podzemnú dráhu v New Yorku zle. Prvého januára bola otvorená nová linka pozdĺž Second Avenue. Bol to niekoľko miliárd dolárov drahý projekt a najväčšie rozšírenie podzemnej siete za desaťročia. Newyorčania, ktorí sú zvyknutí v podzemnej verejnej doprave na špinu a potkanov, mohli sa tešiť z mnohých nových, moderných a umeleckými dielami vyzdobených staníc. „Je to nádherné”, nadchýňal sa Andrew Cuomo, guvernér spolkového štátu New York, pri otvorení novej linky. Mesto stojí pred „novou érou”, v ktorej nebudú žiadne výzvy a žiadny projekt priveľké – uvádza v rozsiahlej reportáži nemecký printový denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Táto slávnostná nálada už odletela, New York je opäť dobehnutý triezvou realitou. Stále nové rozprávky o vlakoch, ktoré meškajú, zostávajú stáť alebo sa dokonca vykoľaja, ukázali v minulých týždňoch a mesiacoch, v akom dezolátnom stave sa metro nachádza. Krátko potom bol Cuomo prinútený vyhlásiť núdzový stav v Newyorskom dopravnom úrade (MTA). Tento krok má odstrániť byrokratické prekážky, aby sa sieť mohla rýchlejšie modernizovať.

New York má jednu z najstarších, najväčších a najviac využívaných podzemných dráh na svete. Svoju prevádzku začala v r. 1904, najprv s 28 stanicami, dnes ich má 472 – viac ako v hociktorom inom meste. Obyvatelia mesta si vážia svoje metro, majú ho radi, ale nie bezpodmienečne. Na jednej strane je praktický a efektívny dopravný prostriedok, ktorému mnohí dávajú prednosť pred cestovaním vlastným autom. Na druhej strane je všetko iné ako luxusná dopravná voľba. Stalo sa síce príjemnejším ako v 70. a 80. rokoch min. stor., keď malo pre vysoký stupeň zločinnosti a grafiti zlú povesť. Ale dodnes vyzerajú mnohé stanice ošúchané a v lete úmorne horúce. V časoch dopravných špičiek sú vlaky často beznádejne preplnené.

V poslednom čase je zrejmé, že doprava podzemkou je stále nespoľahlivejšia. Newyorčania pravidelne oznamujú na Twitteri svoje obavy o meškajúcich spojoch. Nezriedka sa vyskytli nehody, kedy vlaky stáli kvôli technickým problémom hodinu i viac. Napr. v horúcom dni v júni na linke F vypadla dodávka prúdu. Cestujúci museli čakať na obnovenie dopravy v tme počas úmornej horúčavy. Pred niekoľkými týždňami sa zranili desiatky cestujúcich, keď sa vlaková súprava vykoľajila v Harleme, pričom išlo o ľudské a nie technické zlyhanie.

Aj podľa oficiálnych štatistík sa služby metra rapídne zhoršujú. Podľa údajov MTA sa v poslednom čase stáva viac ako 70 000 zmeškaných vlakov mesačne, pred piatimi rokmi to bolo iba 28 000. Iba 63 % všetkých vlakov mešká menej ako päť minút, pri mnohých linkách je to dokonca pod 40 %. Ešte pred piatimi rokmi bol celosieťový stupeň presnosti vyšší ako 80 %. Newyorské vlaky sú stále viac náchylnejšie na nehody. Teraz pripadá priemerne asi 200 000 km na jeden výpadok prevádzky. Začiatkom desaťročia to bolo ešte viac ako 300 000 km. To všetko zaťažuje každodenný život v metropole. Newyorský účtovný dvor práve zverejnil prieskum obyvateľov, v ktorom udalo 74 % opýtaných, že v minulých mesiacoch neprišlo načas do práce kvôli meškaniu metra. Asi polovica z nich oznámila, že kvôli poruchám prevádzky podzemnej dráhy boli nútení použiť taxi alebo iný dopravný prostriedok.

Hlavným dôvodom pre rastúce meškania je to, že stále viac ľudí cestuje v podzemke a tomu zodpovedajú preplnené vlaky. V súčasnosti prepravuje metro v meste takmer 5,7 miliónov osôb denne, čo je o 16 % viac ako pred desiatimi rokmi. Dôsledkom je, že nastupovanie a vystupovanie na staniciach trvá stále dlhšie a tak dochádza k meškaniam. Systém podzemnej dráhy je sčasti obeťou svojej vlastnej popularity. Požiadavky na verejnú dopravu budú v budúcnosti ešte väčšie, pretože obyvateľov mesta pribúda. Teraz tu žije 8,5 miliónov ľudí, do r. 2040 počíta správa mesta s rastom na viac ako 9 miliónov.

Metro nie je choré iba na preplnenosť, ale aj na svoju zastaranú techniku. Zo 6 400 vlakov sú mnohé staršie ako 50 rokov. Nové vlaky sú síce objednané, ale vyskytujú sa obmedzenia pri dodávkach. Ďalšie významné slabé miesto je signálna technika. Časti tohto systému pochádzajú z 30. rokov min. stor. Pred niekoľkými týždňami odznelo na MTA: „Žijeme v digitálnom veku. Náš signálny systém však nie je analógový, ale mechanický.” Modernizácia signálnej techniky je v chode, ale je drahá a ťahá sa oveľa dlhšie, ako sa pôvodne myslelo. S jej dokončením sa nepočíta pred rokom 2045.

Newyorské metro nie je pod dozorom správy mesta s primátorom Billom De Blasiom, ale spadá do pôsobnosti vlády spolkového štátu a tým do revíru guvernéra Cuoma. Ešte pred pár rokmi označil investičný plán, predložený MTA, za „nafúknutý”, teraz však úplne prepadol opravdivému akcionizmu. Výhľadove stanovil pre MTA dodatočné miliardy dolárov, objednal u jej šéfa prepracovanie investičného plánu behom dvoch mesiacov a hľadá vo viac miliónmi dolárov dotovanej ideovej súťaži koncepty na modernizáciu metra. V nedávno publikovanej štúdii Quinnipiac University dostal od dvoch tretín opýtaných iba priemerné alebo zlé hodnotenie za to, ako ovláda dopravný úrad. Jeho stupeň popularity významne klesol. Pre Cuoma, ktorému prisudzujú ambície na úrad amerického prezidenta, je MTA „tikajúca časová bomba”, uzatvárajú autori spomenutej štúdie. Ešte pár vykoľajených vlakov a jeho vlastné politické ambície by sa mohli „vykoľajiť”.

Ivan Lužák