Brusel 25. apríla 2017 (HSP/sputnik/Foto:Screenshot sputnik)
Veľké Albánsko je v podstate projekt nemeckých a talianskych fašistov. Rovnako ako chorvátsky projekt, ktorý bol vytvorený hlavne pre boj s Juhosláviou. Ale je realizovaný až teraz, v týchto časoch
Albánci vydierajú Brusel. Albánsky premiér Edi Rama oznámil možné spojenie s Kosovom. Podľa neho sa to stane aktuálnym v prípade, že Brusel odmietne členstvo Albánska v EÚ. S rovnakou hrozbou vystúpil aj líder Kosova Hashim Thaçi.
Srbský minister zahraničia Ivica Dačič pri komentovaní týchto vyhlásení podotkol, že vytvorenie Veľkého Albánska nie je hrozbou len pre Balkánsky región, ale aj pre celú Európu. Tento albánsky projekt ohrozí územnú celistvosť Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Grécka.
Kým projekt Veľké Albánsko je v podstate projekt nemeckých a talianskych fašistov. Rovnako ako chorvátsky projekt, ktorý bol vytvorený hlavne pre boj s Juhosláviou.
Kosovo a Metochia sú pradávne srbskej krajiny. V preklade zo srbčiny znamená Kosovo krajina čiernych drozdov a Metochia znamená cirkevná krajina. Ale potom tieto krajiny boli dobyté Osmanskou ríšou, ktorá ich okupovala až do začiatku 20. storočia. Populácia bola zmiešaná, ale neskôr tam začali dominovať Albánci. Vo svojej dobe k tomu ruku priložil aj Josip Broz Tito. Jeho ďalekosiahle plány počítali s pripojením Albánska k Juhoslávii.
A medzitým podnecoval osídlenia Kosova Albáncami, ktorí masovo utekali z Albánska do Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie s nádejou na lepší život. Mimochodom tento región dlhé roky v Európe držal vedenie v úrovni pôrodnosti. Zároveň z Kosova odchádzali Srbi, pretože táto oblasť bola najchudobnejšia v Juhoslávii. Výsledkom toho bolo, že tam po čase žili skoro len sami Albánci. Preto nie je divu, že už v roku 1980 kosovskí Albánci začali vyžadovať nezávislosť. A potom nasledovala totálna juhoslovanská vojna. Územie Kosova bolo s pomocou NATO a medzinárodných prostredníkov de facto odtrhnuté od Srbska, a potom de jure usznané Západom za samostatný štát.
Z toho vychádza, že taký štát ako Veľké Albánsko nikdy neexistoval. Ale niektorí politici nielenže vyvolávajú humbuk okolo tohto projektu, ale ešte ním aj vydierajú Brusel.
Existuje však dosť projektov, ktoré pripomínajú ten albánsky: v Maďarsku, Poľsku a Turecku. Nakoľko sú realizovateľné, ukáže až čas. Ale keď sa pozrieme do histórie, tak novo vzniknuté impéria nepriniesla nikomu nič dobré. Naopak stáli veľa krvi, biedy a utrpenia. Stačí si spomenúť na napoleónske Francúzsko. A klasický príklad je v tomto Nemecko. Prvá ríša bola viac impériom svojím názvom, ale nie podstatou. Ale krvi bolo preliatej mnoho. Druhá ríša bola vytvorená podľa slov „otca“ Bismarcka „železom a krvou“. O Tretej ríši netreba hovoriť, všetci poznajú hrôzy nacizmu. Hlavné je, aby nezabudli. Vrátane ideológov projektu Veľké Albánsko. Niektorí albánski politológovia dokonca hovoria, že táto myšlienka už nie je medzi Albáncami tak populárna. Každý začiatok je ťažký! Keď kapitán Napoleon Bonaparte obliehal Toulon, len ťažko si mohol predstaviť, že iba za desať rokov si dá na hlavu korunu francúzskeho cisára …