Berlín 4. augusta 2015 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Alexander Polegenko)
Na mape Európy by nemali byť čierne diery, t.j. regióny, ktoré nemôžu navštíviť poslanci z Nemecka, Francúzska, Talianska alebo z akejkoľvek inej krajiny, vyhlásil v rozhovore pre Sputnik poslanec Nemeckého spolkového snemu za Ľavicu Alexander Neu
Už skôr Neu vyhlásil, že po ceste svojich francúzskych kolegov na Krym, uvažujú poslanci nemeckého spolkového snemu rovnako o možnosti návštevy polostrova.
“Vychádzam z toho, že členovia parlamentov európskych krajín by mali mať možnosť navštevovať akékoľvek regióny kontinentu a sveta vôbec. Na mape Európy by nemali byť čierne diery, t.j. regióny, ktoré by nemohli byť navštívené poslancami z Nemecka, Francúzska, Talianska alebo z akejkoľvek inej krajiny pod podmienkou, že krajina, do ktorej sa chystajú, potvrdila ich návštevu,” povedal poslanec.
Podľa jeho názoru by mala byť situácia na Kryme brána ako situácia v Kosove.
“Domnievam sa, že by sme mali viesť rokovania ohľadom Krymu presne tak, ako sme to robili v prípade Kosova. Ja i moji kolegovia sme vždy otvorene hovorili o tom, že porušovanie medzinárodného práva je vždy rovnaké.
Nesúhlasíme s tým, že porušovania medzinárodného práva, ku ktorým došlo vďaka sankciám zo Západu, sa za takéto nepovažujú, a porušovania, ktoré sú v rozpore so záujmami Západu, sa považujú za zločin. Buď platí medzinárodné právo pre všetkých rovnako, alebo neplatí pre nikoho”, myslí si Neu.
Okrem toho nemecký politik vyzdvihol špecifiká precedensu v medzinárodnom práve a ukázal na paralely medzi situáciou na Kryme a v Kosove.
“Medzi Kosovom a Krym nevidím žiadny rozdiel. Ak sa pozrieme do Charty OSN a nebudeme brať do úvahy udalosti 90. rokov, tak pripojenie Krymu bude treba považovať za narušenie. Ak si však spomenieme na vystúpenie Slovinska, Chorvátska a Bosny z Juhoslávie, uznanie týchto krajín a uznanie Kosova, tak sme povinní konštatovať nasledovné: právo na sebaurčenie má väčšiu prioritu ako štátna celistvosť. To isté platí aj pre Sudán a Južný Sudán. Vo všetkých týchto prípadoch stratila vyhláška Charty OSN o štátnej celistvosti platnosť. Takýmto spôsobom boli vytvorené precedensy. Rusko iba použilo tieto precedensy vo svojom záujme. Ak vychádzame z toho, že precedensmi v práve od roku 1991 došlo k určitým zmenám, potom v súvislosti s Krymom nemôžeme hovoriť o porušovaní medzinárodného práva,” uzavrel poslanec.