Nemecko zvažuje pre ukrajinskú krízu zvýšenie počtu ťažkej vojenskej techniky

Berlín 26. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Hannibal Hanschke)

Hovorca nemeckej ministerky obrany uviedol, že obrana územia a obrana spojencov bola pre nemeckú armádu vždy dôležitou službou, v poslednom roku to len nabralo na význame

Nemecko zvažuje nákup ďalších tankov v súvislosti s ukrajinskou krízou a zhoršujúcimi sa vzťahmi Európy a Ruska. V posledných rokoch krajina výrazne znižovala rozpočet na obranu, v dôsledku čoho má nemecká armáda iba 75 percent ťažkej techniky, ktorú potrebuje, napísala dnes agentúra Reuters.

Na vrchole studenej vojny v 80. rokoch minulého storočia malo vtedajšie západné Nemecko viac ako 3500 tankov. Dnes má zjednotená krajina vo výzbroji 225 týchto strojov. Vysokopostavení západní predstavitelia minulý týždeň obvinili Rusko z prekresľovania mapy Európy silou. Podľa nich predstavuje Moskva hrozbu pre pobaltské krajiny.

“Obrana územia a obrana našich spojencov bola pre nemeckú armádu vždy dôležitou službou a v poslednom roku to len nabralo na význame,” povedal Jens Flossdorf, hovorca nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej.

“NATO teraz nastavilo nové ciele pre flexibilitu a rýchly reakčný čas. Práve preto teraz skúmame, aké vhodné modernizácie a zmeny môžeme spraviť, aby sme posilnili existujúce štruktúry,” dodal.

V nemeckej armáde panuje značná nevôľa voči tzv. dynamickému riadeniu dostupnosti, ktoré v praxi znamená, že vojaci si musia navzájom požičiavať tanky a ťažkú techniku medzi rôznymi jednotkami. Armáda má tiež problémy s chybami pri obstarávaní a kazovosťou výstroje.

Poslanci oboch strán nemeckej vládnej koalície vyzvali na dostatočné vystrojenie armády. Krajina by mala zvýšiť počet tankov Leopard 2 na 300 a zastaviť rušenie objednávky 50 tankov Puma, povedal sociálny demokrat Peter Bartels.

Akékoľvek zvýšenie počtu bojovej techniky by privítal nemecký zbrojársky priemysel, ktorého odbyt sa znížil vzhľadom na krátenie obranných rozpočtov európskych krajín a prísnejšie obmedzenia vývozu zbraní.

Predstavitelia západných krajín zvažujú potenciálny scenár krízy, pri ktorej by veľké ruské menšiny v pobaltských krajinách mohli vyvolať povstanie podporované z Moskvy, podobne ako na východe Ukrajiny. NATO by muselo zabezpečiť 2000 kilometrov svojich východných hraníc v týchto krajinách a Poľsku.

Nemecko by muselo hrať kľúčovú úlohu, na ktorú by však 225 tankov nestačilo, povedal vysokopostavený nemecký predstaviteľ. Britský minister obrany Michael Fallon označil ruského prezidenta Vladimira Putina za “skutočnú a aktuálnu hrozbu” pre Estónsko, Litvu a Lotyšsko a dodal, že NATO sa pripravuje na odrazenie akejkoľvek agresie.

mž