Nemecko: Strata hanby na verejnosti

Mníchov  28. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-Ivan Majerský)

Hanblivosť je údajne plodom hriešneho pádu prarodičov a teda antropologická konštanta. Hanblivosť však vyplýva aj z ohľaduplného pohľadu na ľudí, lebo tu nie sme sami

Kto sa v týchto dňoch priblíži k veľkému mestu, toho prijme už na železničnej stanici morálny imperatív: „Rob to aj ty!“ Výzva z plagátov sa leje dolu na všetkých – na deti a starcov, ženy aj mužov. Celý svet sa má zúčastniť chráneného sexuálneho styku. Čo možno často, najlepšie aj so striedajúcimi sa partnermi rovnakého, či druhého pohlavia, ale vždy s prezervatívom. Tak to chce kampaň nemeckej Spolkovej centrály pre zdravotnícku osvetu z Kolína. Tváre na plagátoch žiaria a vyzývajú k horizontálnej polohe.

„Dnes ťa položia naplocho“

Na ceste zo železnice prechádza cestujúci potom okolo tabúľ dodávateľských servisov. Vychvaľuje sa tu pizza slovami „Dnes ťa položia naplocho!“, ako aj cestoviny slovami „Chcem s tebou drichmať!“ V hotelovej izbe sa nič netušiaci hosť stretne s nudistickou show televízie RTL, „Adam hľadá Evu“, v ktorej nahí kandidáti debatujú o závažnosti mužských primárnych a ženských sekundárnych pohlavných orgánoch. Ak je týmto veľkomestom Berlín, tak pohľad z izby môže padnúť na mimoriadnu ohavnosť. Pri Železničnom ZOO vystavilo hlavné mesto úplne otvorený pisoár. Tam si muži uľavujú pred očami všetkých a 24 hodín denne.

Nehanebnosť je dnes normálnym správaním

Nehanebnosť je politikmi ako aj médiami priam prikázaným normálnym správaním. Prirodzene, že bolo časy, v ktorých sa diali hrôzy s cnosťou hanby, časy, v ktorých však morálny režim nehanebnosť zažaloval a ľudia sa museli podriadiť. A dnes existujú kultúry, ktoré medzi mužom a ženou stavajú také ostré hranice, že jedny sa musia zahaľovať a druhí musia rozkazovať. V západných spoločnostiach však vládne nehanebnosť bez ohľadu na straty – a tieto straty môžu byť enormné.

Nehanebník pozná iba seba

Čo sa stráca, keď sa to nahé a obscénne na verejnosti zdá byť samozrejmým a takt, decentnosť, štýl a pôvab poklesnú na súkromnú zábavu nostalgikov? Hanblivosť je plodom hriešneho pádu prarodičov a teda antropologická konštanta. Hanblivosť však vyplýva aj z ohľaduplného pohľadu na ľudí, lebo tu nie sme sami. Je tu totiž vždy niekto, v ktorého očiach sa odzrkadľujeme. Kto sa hanbí, tomu nie je jedno, aký obraz svojím konaním a rečou vytvára. V hanblivosti sa nám bleskovo zjaví to, kým sme a kým dúfame byť – hovorí filozof Bernard Williams (1929–2003). Nehanebník však pozná iba seba.

Nijaká hanblivosť, nijaká kultúra

Vláda nehanebných je diktatúrou narcizmu. Televízne ´ksichty´ a grimasy na plagátoch sú predzvesťami sveta bez kultúry, pretože verejná „posadnutosť intimitou je znamením necivilizovanej spoločnosti“, ako hovorí americký sociológ Richard Sennett. Kto chce tomu brániť, musí sa znova naučiť umeniu hanblivosti. Tá sa začína tam, kde odhliadame od seba a zameriavame svoj pohľad na druhého človeka. Nijaká kultúra nemôže byť tam, kde zmizla hanba.

Alexander Kissler (Berlín), vedie rubriku kultúry mesačníka „Cicero“