Nemci sú spokojní so svojou demokraciou, ale sú pragmatickí k Rusku a migrantom

Berlín 20. septembra 2017 (HSP/IRI/Foto:IRI)

Prieskum obyvateľov Spolkovej republiky Nemecko, ktorý vydalo Centrum pre náhľad do prieskume Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI), odhaľuje, že väčšina Nemcov verí, že ich demokracia je dostatočne silná, aby odolala ruskému vplyvu, a majú pragmatický prístup k sporným témam, vrátane migrantov a vzťahov s Ruskom

“Tento prieskum prináša prevažne pozitívny obraz o silnej demokracii schopnej reagovať na komplexné problémy bez toho, aby sa stala obeťou vonkajších zásahov,” uviedol regionálny riaditeľ IRI Jan Surotchak. “Nemci očividne chcú čeliť ťažkým otázkam v kooperácii a pragmatickým spôsobom a aj keď vnímajú výzvy v podobe Ruska a pretrvávajúcej migračnej kríze, zdajú sa byť presvedčení o odolnosti svojej demokracie.”

Prieskum tak odzrkadľuje pevnú podporu pre NATO, ako aj túžbu po pozitívnejšom vzťahu s Ruskom. Päťdesiatdeväť percent Nemcov verí, že NATO “si zachová životne dôležitú úlohu pri zachovaní mieru a bezpečnosti na kontinente” a 60 % respondentov vyjadrilo podporu sankciám uloženým Rusku z dôvodu anexie Krymu a kríze na východnej Ukrajine (46 percent “mierne podporuje”, 14 percent “silne podporuje”). 61 percent však tiež potvrdilo, že Rusko by sa malo považovať za partnera v otázke európskej bezpečnosti. Podobne 61 percent podporuje budovanie hospodárskych a politických vzťahov s Ruskom, pričom sa domnieva, že by to “podporilo nemecké pracovné miesta a vývoz” a pomohlo vyhnúť sa “konfliktu a vojne”.

Zdá sa, že Nemci sa na ruské pokusy prezentovať sa ako ochranca “európskych hodnôt” pozerajú s podozrením. Celkovo 74 % tvrdí, že Rusko buď “cynicky predstiera”, že stojí za tradičnými európskymi hodnotami (55 %), alebo si myslí, že tento postoj “demonštruje ruské odmietnutie moderných západných hodnôt tolerancie” (19 %). Nemci sú presvedčení, že demokracia dokáže odolávať ruskému vplyvu: 61 percent tvrdí, že nemecká demokracia je “silná” a ruské zasahovanie by bola “skôr nepríjemnou než hrozbou”.

Pragmatizmus sa odráža aj v postojoch k výzvam, ktoré prináša migračná kríza v Európe. Takmer 60 percent si myslí, že Nemecko a Európa majú zodpovednosť za pomoc migrantom, ale “až po prijatí určitých krokov, ktoré zabezpečia, že títo migranti nebudú pre hostiteľské krajiny predstavovať finančné, sociálne alebo bezpečnostné zaťaženie.” Šesťdesiat percent tvrdí, že “zatváranie národných hraníc je zlý nápad, pretože žiadna krajina nemá schopnosť vyriešiť problém sama. Namiesto toho sa na zachytení migrantov musia podieľať kolektívne organizácie ako NATO a EÚ.”

Pred voľbami 24. septembra viac ako polovica (54 percent) uviedla, že majú pocit, že Nemecko smeruje nesprávnym smerom. Tento negatívny názor bol obzvlášť rozšírený medzi fanúšikmi pravicovej strany AfD (84 percent). Medzi voličmi AfD je aj vysoký počet respondentov, ktorí si myslia, že náklady na prijatie migrantov sú príliš vysoké (75%), alebo majú pocit, že globalizácia im alebo ich rodine veľmi poškodila (82%).

Tento prieskum, ktorý bol spustený ako súčasť projektu Beacon IRI, vychádza z predchádzajúceho prieskumu verejnej mienky uskutočneného v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a v Poľsku, ktorý sleduje ruský vplyv, dezinformácie a iné prostriedky nepriateľského vplyvu v Európe.

Údaje z prieskumu zhromaždila spoločnosť Ipsos GmbH v mene IRI od 10. augusta do 28. augusta 2017 prostredníctvom osobných rozhovorov. Veľkosť vzorky sa skladá z 1 630 nemecky hovoriacich obyvateľov Nemecka vo veku 18 rokov a viac. Odchýlka je plus alebo mínus 2,6 percenta s 95 percentnou úrovňou spoľahlivosti.