Návrh reformy Európskej únie z dielne SaS je na svete

Štrasburg, 30. marca 2017 (HSP/Foto: Screenshot YouTube)

Strana Sloboda a Solidarita včera na tlačovej besede v priestoroch Európskeho informačného centra predstavila dlho očakávaný návrh reformy Európskej únie. Tento návrh reformy EÚ z dielne liberálov nesie názov „Manifest slovenského eurorealizmu“

Jeho pevnou súčasťou sú 4 základné piliere obohatené o 23 návrhov na konkrétne riešenia. Hoci opustenie Európskej únie je možno v súčasnosti populárnejšie ako rôzne reformy, vystúpenie z európskych štruktúr by podľa slov Richarda Sulíka malo pre Slovensko deštrukčné následky. Predseda SaS bude pre „Manifest slovenského eurorealizmu“ hľadať podporu aj v europarlamente. Návrh reformy Európskej únie strany SaS vyšiel okrem slovenčiny v nemčine i angličtine.

Richard Sulík: Predstavujeme návrh reformy Európskej únie, ktorý sme nazvali „Manifest slovenského eurorealizmu“. Reformovať Európsku úniu namiesto požadovať vystúpenie z nej, možno nie je populárne. Možno reči o tom, ako z EÚ treba odísť a Úniu treba rozpustiť, sú chytľavejšie, krajšie, ale naozaj toto funkčné nie je. Slovensko by na to veľmi doplatilo. Veľmi vítam, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil medzi tými dvoma alternatívami „viac integrovať“ alebo „ešte viac integrovať“ rôzne scenáre, konkrétne 5 scenárov, ktoré idú od návratu k pôvodnému len spoločnému trhu až po ešte rýchlejšiu integráciu. Medzi týmito návrhmi sa nachádza napr. aj tzv. dvojrýchlostná Európa alebo aj scenár číslo 4, ktorý hovorí „menej, ale efektívnejšie“. To znamená, Európska únia nebude riešiť všetko, odovzdá časť kompetencií členským štátom, a to, čo jej ostane, tomu sa bude venovať plnou svojou silou.

Eugen Jurzyca: Z nášho návrhu na reformu Európskej únie si chcem vybrať dva body, na ktorých chcem ilustrovať, že je čo riešiť v systéme fungovania Európskej únie. Prvý bod sa týka výšky verejného dlhu a jeho dynamiky. Tento graf ilustruje, ako sa vyvíjal v priemere dlh európskej 28-ičky v čase krízy. Vtedy, samozrejme, narástol a tesne po nej narástol. Ale stredný prúd ekonómov hovorí, že v ťažkých časoch sa krajina môže zadlžiť , a potom v dobrých časoch by sa mal dostať späť na tú pôvodnú úroveň s verejným dlhom.

Priemer EÚ sa ale takto nespráva. V ostatných 2 – 3 rokoch začal dlh znižovať. Keby ho znižoval doterajším tempom, tak sa dostane na predkrízovú úroveň v roku 2085 a dovtedy na betónový betón bude iná kríza a nielen jedna. Čiže Európska únia si nemôže dovoliť taký vysoký dlh a takú pomalú konsolidáciu. Svedčí to o tom, že tie páky na jednotlivé členské štáty nie sú účinné. Druhý príklad sa týka tzv. Junckerovho fondu, je to Európsky fond pre strategické investície. Ak si ho pozriete, tak zistíte, že my sme ďalej. Ako Slovensko sme ďalej z hľadiska dozerania nad efektívnosťou verejných investícií, ale aj strana SaS má vo svojom programe, že každý investičný projekt nad 10 miliónov eur bude skúmať z hľadiska návratnosti jeho investícií. Toto EÚ nemá a v tomto tzv. Junckerovom balíku podporuje rôzne projekty. Samozrejme, že to deformuje súťaž. Berie peniaze tým, ktorí vytvárajú hodnoty a rozdáva iným, vybraným úradníkom.

Martin Klus: Ja by som sa rád dotkol troch dôležitých bodov v rámci našej reformy Európskej únie. Prvý, ktorý jasne dokladá, v čom spočíva náš eurorealizmus, je postavený na tom, ktoré konkrétne kompetencie chceme presunúť späť na národné štáty a ktoré, naopak, si myslíme, že by bolo vhodné, aby EÚ robila kvalitnejšie, presne v súlade so scenárom č. 4. Máme tu dnes 14 oblastí, kde si myslíme, že tie kompetencie na základe princípu, ktorý už dnes máme v zmluvách EÚ, ako je subsidiarita a proporcionalita, by mali byť posunuté späť k národným štátom, pretože si myslíme, že národné štáty, resp. regióny a mestá, ich dokážu robiť lepšie ako dnes supranacionálna úroveň EÚ. Naopak, máme tu aj tri oblasti, kde si myslíme, že tá supranacionálna úroveň má svoje miesto, dôležitejšie a efektívnejšie ako v prípade národných štátov. Takže aj v tom sa prejavuje náš eurorealizmus.

Ďalším veľmi dôležitým bodom je to, že SaS je dlhodobo vlajkovou loďou boja proti byrokratizácii, no a práve Európska únia sa javí byť v tomto smere ako jeden z najproblematickejších bodov, na ktorý často poukazujeme, zaujímavým príkladom je Európsky parlament. A tretia veľmi dôležitá oblasť, je otázka brexitu. Je to téma, ktorá dnes bude pravdepodobne top v rámci celosvetovej mediálnej pozornosti, keďže práve dnes sa Veľká Británia chystá ako prvá európska krajina vystúpiť z Európskej únie, a teda aktivovať článok 50. Považujeme to za zlú správu. V žiadnom prípade nemienime Veľkú Britániu kopírovať v zmysle odchodu. A zlá správa je to aj preto, že Slovensko je veľmi úzko s Veľkou Britániou obchodne prepojené. Je v našom životnom záujme, aby sme pri rokovaniach s Britániou dosiahli čo najlepšiu dohodu a aby sme boli do budúcnosti čo najhlbšie prepojení.

Richard Sulík: Návrh reformy EÚ je vydaný okrem slovenského jazyka aj v nemčine a angličtine. Budem s mojimi kolegami v europarlamente hľadať spoločnú reč, s viacerými som v kontakte. Dúfam, že dôjde k nejakej spoločnej iniciatíve na pôde europarlamentu. A ako som vravel, je to v prvom rade odpoveď tým, ktorí nám vyčítajú, že stále len kritizujeme, nič nenavrhujeme, tak tu je konkrétnych 23 návrhov, ktoré sú rozdelené do štyroch pilierov.

1. Inštitucionálny pilier – týka sa vzťahov v rámci Európskej únie.

• V rámci neho navrhujeme vrátiť 14 kompetencií členským štátom. V návrhu reformy EÚ sme presne vymenovali, ktoré kompetencie dnes Európska únia má a o ktorých si myslíme, že by mať nemala. Samozrejme, toto je vec na diskusiu.
• Ďalej navrhujeme zriadiť tzv. subsidiárny súd, to je ten, ktorý bude posudzovať, či Európska únia presahuje svoje kompetencie alebo nie.
• Ďalej odmietame európskeho prokurátora, ale ako alternatívu navrhujeme rozšíriť právomoci inštitúcie OLAF.
• Štvrtý bod je vzťah Európskej únie k Veľkej Británii. Z pohľadu Slovenska aj z pohľadu EÚ je škoda, že Veľká Británia odchádza a keď sa už takto rozhodli, mali by sme sa s nimi snažiť uzavrieť čo najvýhodnejšiu obojstrannú dohodu o voľnom obchode. Ďalší návrh je pozastaviť rozširovanie EÚ. EÚ má veľké množstvo dlhov a kým sa nedostane na únosnú úroveň 60 %, tak navrhujeme všetky rozširovacie plány, lebo sa bude rozširovať najmä o chudobnejšie krajiny, a to bude stáť veľa peňazí.
• Ďalší návrh je tzv. princíp „one in, two out“ – keď sa príjme nová smernica, nech sa dve staré smernice zrušia.
• Takisto navrhujeme tzv. „sunset“ klauzulu – keď sa niečo príjme, tak len na určitý počet rokov, a potom to automaticky zanikne alebo sa to pred vypršaním lehoty predĺži.

2. Fiškálny pilier – týka sa najmä rozpočtu Európskej únie.

• Uvádzame konkrétne návrhy, ktoré inštitúcie považujeme za zbytočné. Alebo tým, že sa vrátia kompetencie, je možné znížiť počet komisárov, počet výborov v europarlamente.
• Navrhujeme aj saldovanie platieb. Dnes Slovensko platí do EÚ 1 miliardu eur a má nárok na 3 miliardy v eurofondoch. Tak mi to navrhujeme saldovať, aby sme mali nárok už iba na 2 miliardy a nemuseli platiť nič.
• EÚ si dala rôzne dlhodobé ciele, ktoré by tiež mala pozastaviť, až kým sa EÚ neskonsoliduje.
• A potom idú ťažké body, to je zníženie eurofondov. EÚ je oveľa vznešenejšia myšlienka ako posúvať peniaze hore-dole.
• Agrodotácie, ktoré systematicky likvidujú slovenské poľnohospodárstvo, navrhujeme zrušiť.
• A Junckerov investičný balík považujeme len za presúvanie peňazí od investícií, ktoré by si to našlo pôvodne cestou voľného trhu k investíciám, o ktorých rozhodli úradníci.

3. Monetárny pilier – to je ten, ktorý sa týka našej meny. Tvrdíme, že Európska centrálna banka tými krokmi, ktoré robí, likviduje našu menu. Je to najmä obrovský výkup verejného dlhu v obrovských sumách a dlhodobo nulová úroková sadzba. Preto navrhujeme konkrétne kroky:

• ECB nesmie financovať verejný dlh, zrušiť trvalý euroval, odmietnuť spoločné ručenie vkladov, zmeniť spôsob rozhodovania v ECB, kde dnes rozhodujú dlžníci o veriteľoch, to je až absurdné.
• Ďalej navrhujeme, aby tí, ktorí nemajú na to, aby zotrvali dlhodobo v eurozóne, napr. Grécko, aby ju opustili. V rámci tohto pilieru navrhuje aj zaviesť konkurzný poriadok pre štáty.

4. Bezpečnostný pilier – tam sú 4 konkrétne návrhy:

• Po prvé, spoločná ochrana schengenských hraníc a krajiny, ktoré nedokážu schengenskú hranicu riadne chrániť, tak by nemali byť súčasťou schengenského systému, lebo na to doplácajú všetky ostatné krajiny. A ochranu schengenských hraníc navrhujeme ako spoločnú zdieľanú kompetenciu.
• Takisto navrhujeme zriadiť utečenecké tábory mimo EÚ, lebo inak sa nebude dať dlhodobo riešiť problém s obrovským množstvom žiadateľov o azyl.
• Navrhujeme sprísniť azylovú politiku.
• A posledný návrh je, aby rozvojová pomoc bola poskytovaná len takým krajinám, ktoré spolupracujú, ktoré napr. zoberú svojich občanov späť, ak im bol zamietnutý azyl.

Tu je náš návrh reformy Európskej únie a dúfam, že na pôde Európskeho parlamentu preň nájdem dostatok spojencov.

Video si môžete pozrieť tu: