Narúša Turecko plány USA v Sýrii?

Moskva/Damask 26. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR-Ismail Coskun/IHA via AP)

Na ruskom serveri antifashist.com vyšiel včera článok Jurija Selivanova, v ktorom autor hodnotí vstup Turecka do severnej Sýrie

Podľa Selivanova je operácia “Štít Eufratu”, ktorú vedie turecká armáda na severe Sýrie namierená proti hrozbe zo strany teroristického zoskupenia ISIL a proti sýrskym Kurdom. Oznámil to priamo turecký prezident Erdogan, ktorý doslovne povedal “Vojenskú operáciu sme začali na severe Sýrie s cieľom odstránenia hrozby zo strany ISIL a sýrskych Kurdov”.

Akcia Turkov v Sýrii prekračuje rámec každodennej blízkovýchodnej rutiny. To čo sa momentálne deje v Sýrii podľa Sulivanova je dosiaľ nevídaným faktom. Turecko, člen NATO vedie boje v Sýrii, de facto proti USA, ktoré Kurdov podporujú. Stretli sa tak záujmy dvoch členov NATO, takáto skutočnosť sa dosiaľ v novodobej histórii nevyskytla. Navyše Sulivanov upozorňuje, že americké špeciálne jednotky, ktoré v regióne ovládanom Kurdami pôsobia sa teoreticky môžu dostať pod  aj pod obstrel tureckej armády. Navyše podľa Sulivanova sú Turci značne nabudení a nechýba im bojový elán, čo môže úplne pokojne znamenať priniesť so sebou aj rast napätia.

Erdogan vo svojich vyhláseniach nerobí žiadne tajnosti a otvorene hovorí, že cieľom tureckej armády sú ISIL a Kurdi. Kurdi však predstavujú dôležitý prvok na americkej geopolitickej šachovnici a hru s kurdskou kartou využívajú USA už minimálne 10 rokov. Je teda celkom pravdepodobné, že Turkom a najmä Erdoganovi aj kvôli neúspešnému pokusu o prevrat došla trpezlivosť, píše Sulivanov.

Navyše posilňovanie kurdského elementu zo strany USA znamená pre Turecko nepríjemnú politickú eventualitu, ktorá môže vyústiť aj do zmeny existujúcich tureckých hraníc a dôrazné oslabenie pozícii Turecka v Blízkovýchodnom regióne. Pre Turkov je bytostne dôležité, aby sa pozície Kurdov neposilňovali a aby sa Kurdi nestali mocnou regionálnou geopolitickou silou. Kurdská otázka v určitej miere znepokojuje aj Irak a Sýriu, pretože prípadný vznik nového Kurdského štátu, pomocou ktorého by USA na desaťročia dopredu znova destabilizovali celý región a tak v ňom posilnili svoj vplyv, nie je ani v ich záujme.

Selivanov vo svojom článku priamo hovorí, že nevie čo konkrétne a najviac stimulovalo Erdogana v rozhodnutí zasiahnuť v severnej Sýrii. Či skutočnosť, že nereagovať na americkú podporu Kurdov znamená pre Turecko doslovne politickú smrť, alebo túžba znova dostať turecké pomaranče na ruské trhy a ruských turistov do prázdnych tureckých letovísk. Faktom ale zostáva, že Erdogan navštívil Moskvu, kde s Putinom rokoval za zatvorenými dverami, pričom prehltol aj trpkú pilulku v podobe ospravedlnenia sa za zostrelenie SU-24 na jeseň minulého roku.

Čo sa týka Ruska podľa Selivanova Rusko nemá žiadne príčiny zasahovať ako mediátor do súčasných nedorozumení medzi Tureckom a USA. Súčasné nedorozumenia medzi USA a Tureckom oslabujú celé južné krídlo NATO a to je fakt, ktorý Moskve a Damasku v podstate vyhovuje.

Ako sa nakoniec vzťahy medzi USA a Tureckom ohľadne Kurdov vyvinú, ukáže čas. V riešení súčasných geopolitických kríz sa však čoraz jasnejšie ukazuje, že Putin svoje kroky na medzinárodnej geopolitickej šachovnici premýšľa vždy minimálne o jeden krok viacej, ako americkí lídri z Obamovej administratívy.