Načo potrebuje Čína ruské stíhačky, keď si môže vyrobiť vlastné?

Peking/Moskva 5. januára 2016 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-/Remy de la Mauviniere)

V novembri oznámili čínske úrady nákup 24 ruských stíhačiek Su-35 v sume dve miliardy USD. Cena jednej stíhačky predstavuje 83 miliónov USD. Tento nákup sa zdá byť dosť divný, píše The Epoch Times

“Su-35 je stíhačka generácie 4 ++. Čína má stíhačky podobného typu (Chengdu FC-1, JH-7, J-10, J-11), a tiež sa v súčasnej dobe rozpracovávajú dva modely piatej generácie – J-20 a J-31. Vzniká otázka, načo potrebuje Čína ruské stíhačky, keď môže sama vyrobiť modernejšie. Odpoveď je jednoduchá: čínske stíhačky majú príliš veľa problémov “, píše vydanie.

Úrady ČĽR sa už dávno zaujímali o Su-35. Rusko začalo rokovania s Čínou o predaji stíhačiek v roku 2011. Potom boli rokovania pozastavené, pretože Komunistická strana Číny (KSČ) trvala na tom, aby sa stíhačky montovali v čínskych závodoch. V r. 2013 KSČ znovu prejavila záujem o Su-35. Celá táto situácia veľmi pripomína príbeh s rozpracovaním čínskej stíhačky J-10.

Čína začala projektovať J-10 v 80. rokoch, vyrobila prototyp v 90. rokoch, a potom v roku 1992 požiadala Rusko, aby jej predalo 50 kusov Su-27. Nákup ruských stíhačiek sa stal signálom, že projekt J-10 stroskotal, podotýka vydanie.

“Rusko je hlavným dodávateľom stíhačiek a bombardérov pre Čínu. Mnohé lietadlá čínskej výroby potrebujú ruské súčasti. Čína ukončila rozpracovanie J-10 ešte len v roku 2006, a to za využitia ruských komponentov a motora. Motory pre stíhačky sú Achillovou pätou čínskeho leteckého priemyslu. V roku 2010 ohlásila Čína výrobu vlastného motora WS-10A, ktorý je imitáciou ruského motora. O rok neskôr však znova nakúpili Číňania ruské motory. V tomto svetle môže nákup Su-35 znamenať, že sa čínske úrady nespoliehajú na svoje projekty vrátane budúceho J-20,” podotýka autor článku.

Okrem toho je rad problémov v čínskych spoločnostiach na výrobu lietadiel.

Manažér Šen-jangskej leteckej korporácie, ktorý chcel zostať anonymný, v minulom interview pre The Epoch Times rozprával o korupcii a o výrobných problémoch v spoločnosti.

Podľa jeho slov, štyria vedúci predstavitelia spoločnosti si prisvojujú ročne asi 100 miliónov jüanov (16 miliónov USD). Súčasti stíhačky J-8 vyrábajú dočasní robotníci z ôsmich tovární, ktorí nemajú patričnú prípravu ani certifikáty. Podľa slov manažéra, čínske stíhačky sa kazia tak často, že Šen-jangská korporácia zamestnáva zvláštnu opravársku brigádu, ktorá vykoná službu na cvičeniach vojenského letectva ČĽR.

Štátna televízia CCTV uviedla nedávno príspevok, v ktorom bolo zverejnené, že súčasti stíhačky Shenyang J-15 sa brúsia ručne. Čínski užívatelia sa vysmiali tvrdeniam novinárov, že súčasti J-15 prispôsobujú technici s presnosťou tri mikróny. Tri mikróny – to je 1/25 hrúbky ľudského vlasu. “V súčasnej dobe pomocou počítačového zariadenia je možné dosiahnuť presnosť dva mikróny. Ten technik z reportáže je snáď superman, keď je schopný pracovať s presnosťou tri mikróny,” napísal jeden z užívateľov.

Niektoré médiá vyslovili predpoklad, že Čína si kúpila Su-35, aby hodila rukavicu americkým stíhačkám a zmenila pomer síl v Ázijsko-tichomorskom regióne.

Svojimi technickými vlastnosťami pripomína Su-35 americkú stíhačku F ( A-18E ) F Super Hornet. USA majú tiež niekoľko stíhačiek štvrtej generácie vrátane F14 Tomcat, F16 Fighting Falcon a F15 Eagle.

Nákup Su-35 neposkytne Číne žiadne prednosti pred americkým vojenským letectvom a dokonca ani pred susednými štátmi. India, Južná Kórea a Japonsko majú vlastné stíhačky štvrtej generácie: HAL Tejas, FA50 a F2. Okrem toho predala India Filipínam 12 lietadiel FA50.

Druhá stránka problému spočíva pre Čínu v tom, že jej konštruktéri by sa mali poponáhľať. India, Južná Kórea, Indonézia a Japonsko už projektujú stíhačky piatej generácie. India rozpracováva HAL AMCA a FGFA (za účasti Ruska). Japonsko pracuje na Mitsubishi ATD-X, Indonézia a Južná Kórea – na spoločnom projekte KF-X / IF-X.

Podľa plánu majú byť všetky tieto projekty ukončené do začiatku alebo do polovice 20. rokov 21. storočia. Ak stihne Čína vykonať práce v stanovenej lehote, bude Chengdu J-20 hotové do roku 2018, a Shenyang J-31 – do roku 2020.