Bratislava 6. februára (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Pavol Ďurčo)
V týchto dňoch vrcholia na Slovensku fašiangy – obdobie zábav, bálov a karnevalov, ktoré sa skončí už v utorok 9. februára o polnoci. Na mnohých miestach sa zachováva tradícia symbolického pochovávania basy či iných hudobných nástrojov na záver fašiangového obdobia
Popolcovou stredou (10.2.2016) sa pre veľkú časť kresťanov začína obdobie 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, ktoré potrvá do Veľkonočnej nedele. V Gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst, čiže Štytridsiatnica, pred Paschou začne o dva dni skôr ako v Rímskokatolíckej, čiže už v pondelok 8. februára. V čase pôstu sa obvykle nekonali zábavy ako znamenie vážnosti tohto obdobia pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Táto slávnosť sa u nás traduje ako Popolcová či “škaredá” streda.
V tomto roku sú fašiangy veľmi krátke, trvajú len 34 dní, od Troch kráľov (6.1.) do 9. februára pred Popolcovou stredou. V roku 2015 pripadla Popolcová streda na 18. februára, v niektorých rokoch sa fašiangy končia až v marci.
Dátum Popolcovej stredy, začiatku 40-dňového pôstu, totiž závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý, tak ako aj termín ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku Zoslania Ducha Svätého. Určenie dátumu Veľkej noci závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. V niektorých rokoch je 12, v iných 13 splnov mesiaca. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, ako v tomto roku (Veľkonočná nedeľa bude 27. marca 2016), niekedy začiatkom apríla, inokedy v strede alebo až koncom apríla.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
