Na júnovej schôdzi NR SR je až päť ústavných zmien, všetky predložila opozícia

Bratislava 3. júna 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR-Martin Baumann)

Dohromady až päť návrhov na zmeny ústavných zákonov čakajú na poslancov v rámci najbližšej schôdze Národnej rady SR, ktorá sa začína 13. júna. Všetky predložili opozičné strany. Na ich presadenie je potrebné, aby za nich zahlasovalo aspoň 90 poslancov

Najviac návrhov tohto druhu predložila ĽSNS. Kotlebovci chcú novelizovať ústavu v troch prípadoch. Prvým návrhom chcú dosiahnuť, aby poslanec, ktorý sa dobrovoľne vzdá členstva v materskom klube, prišiel o mandát. “V priebehu volebného obdobia často dochádza k situáciám, keď poslanec vystúpi z poslaneckého klubu politickej strany, za ktorú ho občania SR zvolili a začne reprezentovať úplne opačné záujmy, program a ideológiu, ako tento poslanecký klub,” uviedli.

Cieľom druhého návrhu ĽSNS je zmeniť podmienky konania referenda. V súčasnosti je platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých voličov. ĽSNS chce kvórum znížiť tak, aby bol plebiscit platný, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica ľudí, ktorí volili v predchádzajúcich voľbách do NR SR. Kotlebovci chcú zároveň rozšíriť okruh otázok, o ktorých sa v referende nesmie rozhodovať. Aktuálne tam patria otázky základných práv a slobôd, daní, odvodov a  štátneho rozpočtu. ĽSNS chce do tejto kategórie doplniť aj zmenu štátnych hraníc, postavenie orgánov štátnej moci a jednotnosť a nedeliteľnosť územia SR.

Podstatou tretieho návrhu je dostať do ústavy drevo ako strategickú surovinu. ĽSNS si od toho sľubuje dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenska.

Vlastný návrh ústavnej zmeny predložilo aj hnutie OĽaNO-NOVA. Obyčajní chcú upraviť podmienky referenda tak, aby bolo platné už v prípade, ak sa ho zúčastní aspoň 20 percent oprávnených voličov. Predstavitelia OĽaNO-NOVA tvrdia, že takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že štandardné politické strany v NR SR nechránia verejný záujem, ale iné záujmy. “Návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívne rozhodovanie o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov, a nie finančných či iných záujmových skupín, a to dokonca za súčasnej minimalizácie nákladov na vykonanie referenda,” vysvetľujú predkladatelia v dôvodovej správe.

Piatym návrhom je spoločná iniciatíva poslancov z SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Pokúsia presadiť ústavný zákon, ktorého cieľom je “zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej dvoch percent hrubého domáceho produktu”.