Na hore Zvir sa konala púť s vladykom Jánom Babjakom a seminaristami

Zvir 11. mája 2017 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS-Michal Petrilak)

Na štvrtú nedeľu po Pasche sa na hore Zvir v Litmanovej konala májová Malá púť. Prebiehala pod záštitou predstavených a bohoslovcov Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove. Program začal uctením si ikony Presvätej Bohorodičky a pokračoval modlitbou akatistu, ktorý viedol Jozef Gača, vicerektor kňazského seminára v Prešove.

Arcibiskup a metropolita Ján potom požehnal pod horou nový úsek cesty, ktorý bol dokončený v jeseni minulého roku. Po požehnaní vladyka Ján spoločne s predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petrom Chudíkom oficiálne otvorili novú cestu. Program ďalej pokračoval modlitbou rozjímavého svätého ruženca, ktorý si pripravili bratia seminaristi z 3. ročníka. Vyvrcholením Malej púte bola archijerejská svätá liturgia, ktorej predsedal vladyka Ján Babjak SJ.
V homílii poukázal na Ježišove slová, ktoré v dnešnom evanjeliu povedal ochrnutému človekovi: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ Tieto slová chce Ježiš dnes povedať každému jednému z nás, chce uzdraviť naše telo, ale predovšetkým chce uzdraviť našu dušu, lebo Ježiš uzdravuje z pohľadu na večnosť. Preto nie vždy nás uzdraví, keď vidí, že choroba tela viac prospeje našej duši ako zdravie. Nemusí byť pre nás len nebezpečenstvom, ale môže byť aj uzdravením, viac potrebným pre dušu, ako pre telo. „Všetci, ktorí putujeme na horu Zvir so svojimi trápeniami a ťažkosťami, prichádzame tu nielen prosiť, ale aj ďakovať. Dnes jej chceme predovšetkým ďakovať za to, že tu môžeme prichádzať po asfaltovej ceste, ktorá bola dnes požehnaná.“ V mene všetkých pútnikov, ktorí prichádzajú na mariánsku horu Zvir sa otec arcibiskup a metropolita poďakoval predsedovi PSK a poslancom. Veľká vďaka patrí dnes už nebohému riaditeľovi ciest PSK Vladimírovi Kozákovi, ktorý túto stavbu realizoval a veľmi sa z nej tešil. Taktiež poďakoval Michalovi Drobňákovi, riaditeľovi správy ciest v Starej Ľubovni, a všetkým cestárom, ktorí zodpovedne odviedli svoju prácu a starajú sa o údržbu cesty, najmä v zimnom období.

Výzva ďakovať Božej Matke za mnohé milosti a prosiť ju o milosť byť dobrými, horlivými a svätými kňazmi, bola adresovaná bratom bohoslovcom, ktorí si konali ďakovnú púť. Vladyka Ján ďalej vyzdvihol svedectvo života nebohého novokňaza Jozefa Šašalu, ktorý vo svojej ťažkej chorobe poznal veľkosť Božej Lásky. Takto sa má na svoje utrpenie pozerať každý kresťan, cez Ježišov kríž a cez jeho zmŕtvychvstanie. Kríž sa môže stať pre každého z nás cestou vedúcou do večného života a večného šťastia, do cieľa, ktorým je nebo. Bohorodička je naša nebeská Matka, ktorej záleží na každom jej synovi a na každej jej dcére a pre našu záchranu vykonala na tejto zemi už mnoho zázrakov a koná ich stále. Obraz Guadalupskej Panny Márie je jedným zo zázrakov, ktorý nás povzbudzuje v našom živote. Avšak najväčším zázrakom je zázrak eucharistie, keď na slová kňaza sa z chleba a vína stane skutočné telo a krv Ježiša Krista. Každý veriaci prijímajúci svätú eucharistiu sa tak zjednotí so živým Kristom, ku ktorému nás Matka Božia privádza.

Slávnostnú archijerejskú svätú liturgiu svojím spevom doprevádzal bohoslovecký Zbor svätého Romana Sladkopevca. Po skončení svätej liturgie nasledovala modlitba na úmysel Svätého Otca, požehnanie náboženských predmetov a modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu.

Deň predtým aj v tomto mariánskom mesiaci máj slávili pútnici na hore Zvir Fatimskú sobotu. Jej program sa začal modlitbou rozjímavého svätého ruženca pokračoval slávením svätej liturgie. Hlavným slúžiteľom a kazateľom bol Michal Leščišin, rektor chrámu na hore Zvir v Litmanovej.

V homílii poukázal na život a odvahu prvých kresťanov, ktorí nebojácne a s veľkou horlivosťou svedčili o Kristovi, Vykupiteľovi sveta. Taktiež vyzdvihol život svätého apoštola Pavla, ktorý po svojom obrátení čelil prenasledovaniu od židov, ktorí ho chceli zabiť. Avšak on aj napriek tejto hrozbe a aj nedôvere zo strany učeníkov si smelo počínal a všetkým ohlasoval, že Ježiš je skutočný Mesiáš. Pavlova horlivosť a odvaha je výzvou aj pre nás, aby sme sa nebáli svedčiť o Ježišovi, ktorý nás zachránil. Ako? Predovšetkým svojím životom, lebo to je hlavným poslaním kresťana. Aj keď tento svet toto poslanie milovať často neprijíma, ale presadzuje postoje sebectva a egoizmu, my kresťania sme povolaní ukazovať, čo je to život s Kristom. Sám Ježiš to od nás žiada: „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn15,17). Uvedomujúc si, že to On prvý miloval nás, a až do krajnosti, môžeme aj my milovať a slúžiť druhým a tak sa stať autentickými Kristovými učeníkmi v tomto svete. „Odvahu, nebojme sa byť na víťaznej strane Ježiša Krista, lebo s ním víťazíme aj my!“ Po svätej liturgii nasledovalo požehnanie náboženských predmetov, modlitba Korunky k Božiemu milosrdenstvu a modlitba zverenia sa fatimskej Panne Márii.

Informoval Michal Pavliško