MOST-HÍD: Požiadame prezidenta, aby nepodpísal antimnožiteľský zákon

Bratislava 17. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)

Koaličná strana Most-Híd požiada prezidenta SR Andreja Kisku, aby nepodpísal tzv. antimnožiteľský zákon z dielne SaS, ktorý parlament schválil 14. februára. Na dnešnej tlačovej konferencii to avizoval poslanec Mosta-Híd Peter Antal. Situáciu má vyriešiť veľká novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá sa bude komplexne zaoberať aj bojom proti tzv. množiteľom psov a pripravená má byť na jeseň.

Cieľom novely SaS je regulovať množenie psov, ak ide o podnikanie a šteňatá sa predávajú. “Myšlienka prijať takúto právnu úpravu je dobrá, úmysel predkladateľov bol dobrý, ale konečný výsledok, ktorý vzišiel z hlasovania, je žiaľ veľmi nešťastný. Výsledok je taký, že sme neprijali žiadny antimnožiteľský zákon, ale právnu normu, ktorá výrazne zasiahne tisícov chovateľov,” upozornil Antal.

Podľa jeho slov novela hovorí, že “ak chovám čo i len jednu fenku, predám čo i len jedno šteniatko, stávam sa zo zákona podnikateľom a musím si vybaviť živnosť, inak porušujem tzv. regulovaný chov”. Koaličný poslanec preto tvrdí, že je to veľmi zlá novela, ktorá urobila podnikateľov aj z ľudí, ktorí ani nemôžu podnikať. Ide napr. o ľudí v štátnej službe.

Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai (Most-Híd) je presvedčený, že novela bola napísaná populisticky a neodborne. “Na Slovensku existuje množenie psov, ale nemôžme každé množenie odsudzovať,” zdôraznil. Csicsai tvrdí, že sú chovatelia psov, ktorí majú papiere, chodia po výstavách, sú organizovaní v rôznych spolkoch a zaviazali sa, že nebudú množiť psov bez papierov. S touto skupinou nie je žiaden problém,” myslí si.

Zároveň posledných desať až 15 rokov vidí Csicsai ďalší fenomén, a to je zvýšený záujem v rámci EÚ o spoločenské psy. “Najmä SR a Maďarsko sú krajiny, kde sa našli ľudia, ktorí sa chopili tejto možnosti a množia týchto psov. Tie potom smerujú najmä do starých členských krajín EÚ. Tento proces je legálny a sledovaný, ale tento zákon tomu zamedzuje. Otázka preto je, či chceme bojovať voči takýmto ľuďom alebo voči zlým podmienkam držania psov? Práve týchto ľudí však novela nepostihuje a túto činnosť budú naďalej robiť ilegálne,” dodal Csicsai.

Novelu zákona o podmienkach držania psov podporili opoziční poslanci, ktorí však nemajú v parlamente väčšinu. Právna norma prešla vďaka tomu, že za ňu zahlasovalo aj päť poslancov koaličného Smeru-SD. “Podľa mňa nepostrehli, že sa to zvrhlo iným smerom, neviem prečo to podporili. Zamrzelo ma to. Ja som vysvetľoval, prečo je zákon zlý,” uzavrel Antal.

Poslanci SaS napokon svoju pôvodnú novelu zmiernili cez pozmeňujúci návrh tak, aby sa regulácia množenia psov týkala len prípadov podnikania. Chov psov, kde sa šteňatá darujú, tak ostáva mimo regulácie. Ich novela zavádza tzv. regulovaný chov psov ako formu podnikania, na ktorú je potrebný živnostenský preukaz. Každého psa, ktorý sa v regulovanom chove narodí, musí chovateľ označiť a identifikovať a bude povinný zabezpečiť, aby samica psa, ktorá je súčasťou tohto chovu, bola veterinárne ošetrená po každej ukončenej gravidite, najmenej však raz ročne. Tí, ktorí šteňatá predávajú už v súčasnosti, budú mať čas do konca júla 2017, aby si zabezpečili regulovaný chov.