Slovensko vyčlení pomoc pre riešenie príčin nelegálnej migrácie

Bratislava 22. novembra 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto: TASR- Martin Baumann)

Ministri v stredu hovoria o eurofondoch na podporu zamestnávania mladých ľudí, pomoci Líbyi či preplatení povodňových zabezpečovacích a záchranných prác. Kabinet má na programe aj poslanecké novely zákonov, ktoré menia legislatívu o športe či fungovanie nemocníc – neziskoviek, v ktorých figuruje štát

Slovenská republika poskytne mimoriadny príspevok do Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike. Súhlas s tým v stredu vyjadrila vláda. Výška príspevku je milión eur, pomoc sa zameria na región severnej Afriky.

Cieľom Slovenska je zlepšiť životné podmienky v krajinách pôvodu a tranzitu migrantov, odôvodnil minister zahraničných vecí. Viazať príspevok teritoriálne na región severnej Afriky navrhol vzhľadom na skutočnosť, že tento je najviac zasiahnutý migračnou a utečeneckou krízou a absencia zdrojov je tu najvypuklejšia.

Možné poskytnutie pomoci oznámil premiér Robert Fico (Smer-SD) na októbrovom summite v Bruseli. Európski lídri na summite požiadali, aby sa do nasledujúceho zasadnutia Európskej rady v decembri 2017 vyriešila otázka stavu podfinancovania zvereneckého fondu a potreba pokrytia všetkých relevantných aktivít v roku 2017, ako aj v ďalšom období s dôrazom na Líbyu.

„Je to vyjadrenie solidarity, o ktorej rozprávame,“ objasnil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek (SNS). „Je to v súlade s tou politikou, že hovoríme, že dlhodobé a udržateľné riešenie migračnej krízy spočíva v stabilizácii tých krajín, odkiaľ migranti pochádzajú, alebo cez ktoré prechádzajú,“ uviedol.

Finančné prostriedky akumulované v zvereneckom fonde bude môcť Slovensko aj čerpať, napríklad prostredníctvom mimovládnych organizácií, zdôraznil štátny tajomník. „Je to fond, do ktorého ako republika nielen dávame peniaze, ale vieme ich aj efektívne čerpať a realizovať konkrétne projekty,“ vysvetlil.

Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by výsledkom intervencie Európskej únie v regióne severnej Afriky malo byť zmiernenie migračného tlaku. „Vždy sme tvrdili, že najzákladnejšia úloha je pracovať s krajinami, z ktorých migranti pochádzajú,“ uviedol.

„Výcvik líbyjskej pohraničnej stráže, pomoc pri chránení južnej hranice Líbye, tak to sú tie veci, ktoré to môžu posunúť dopredu a preto aj finančný príspevok Slovenska smerom k tomuto fondu, ktorý má šancu zabezpečiť rozvoj ochrany hraníc v Líbyi, čo znamená, že by sme mohli výrazne minimalizovať prítok migrantov zo stredomorskej cesty, podobne, ako sa nám to podarilo v roku 2015 a 2016 v prípade balkánskej cesty cez Turecko a Grécko,“ doplnil.

Európska komisia vyčíslila chýbajúce finančné zdroje pre región severnej Afriky v roku 2017 na 110 miliónov eur pre už bežiace aktivity a v roku 2018 na 230 miliónov eur pre plánovanie ďalších aktivít. Pripravila tiež zoznam projektov, ktoré je treba dofinancovať. Na pomoc, ktorú SR poskytne, by mala nadviazať aj angažovanosť slovenských rozvojových kapacít realizovaná aj v spolupráci s iným donorom etablovaným v regióne.

Slovensko od prepuknutia migračnej a utečeneckej krízy poukazovalo primárne na potrebu riešenia príčin nelegálnej migrácie a zastavenia masových migračných tokov. Ako jeden z prvých členských štátov EÚ prispelo do zvereneckého fondu sumou 600.000 eur. Spoločne s partnermi z krajín V4 financovalo pilotný projekt v Keni v celkovej výške dva milióny eur.

O zriadení Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike rozhodla Európska komisia 20. októbra 2015. Zriadený bol na obdobie do 31. decembra 2020 ako strednodobý nástroj pre riešenie aktuálnych výziev v Afrike. Operačný výbor fondu doposiaľ schválil celkovo 117 programov v troch programových regiónoch v celkovej sume 1,93 miliardy eur.

Ďalšie body rokovania vlády SR

Slovensko má k dispozícii viac zdrojov na podporu zamestnávania mladých ľudí. V Operačnom programe Ľudské zdroje sa totiž navýšia finančné prostriedky o 12,4 milióna eur. Vyplýva to z materiálu Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD), o ktorom má rokovať kabinet.

Na programe má aj poslaneckú novelu zákona o športe. Jeho súčasné znenie umožňuje len štátnej rozpočtovej organizácii stať sa rezortným športovým strediskom. Tento status by po novom mohla získať aj štátna príspevková organizácia. S návrhom prišli poslanci Národnej rady SR Tibor Jančula, Dušan Tittel (obaja SNS), Ľubomír Petrák a Dušan Galis (obaja Smer-SD). Zároveň navrhli spresniť vzorec pre výpočet podielu uznaného športu.

Nemocnice, ktoré pôsobia ako neziskovky zriadené či spoluzriadené štátom, by mali fungovať po novom. Zmena, ktorú navrhujú poslanci Národnej rady Štefan Zelník (SNS) a Tibor Bastrnák (Most-Híd), by sa dotkla viacerých menších regionálnych nemocníc. Právna norma má upraviť napríklad prevod práv a povinností spoluzakladateľa neziskovej organizácie založenej štátom. S plánom súhlasí aj ministerstvo zdravotníctva, odporúča vláde ich návrh noviel zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby schváliť.

Ministri prerokujú aj škody, ktoré napáchali na Slovensku v prvom polroku povodne. Celkovo sa vyšplhali na 7,2 milióna eur. Vláda by mala zároveň rozhodnúť o preplatení povodňových zabezpečovacích, ako aj záchranných prác v sume viac ako 2,2 milióna eur.