Ministerstvo pod vedením Žitňanskej realizovalo zadefinované priority

Bratislava 30. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Ministerstvu spravodlivosti SR sa pod vedením ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd) darí realizovať zadefinované priority vlády. Pri príležitosti prvých 100 dní pôsobenia kabinetu to skonštatoval hovorca ministerstva Peter Bubla

Rezort podľa neho presadzuje opatrenia smerujúce k dôveryhodnejšej a otvorenejšej justícii, ku kvalitnejšiemu a transparentnému podnikateľskému prostrediu a lepšej vymožiteľnosti práva.

Žitňanská pripravila zmeny v pravidlách výberu sudcov, vyhláška vstúpi do platnosti 1. júla. Podľa nových pravidiel už bude obsadzovaných 41 nových sudcovských miest, ktoré ministerka určila. Rezortná šéfka sa snaží objektivizovať kritériá na hodnotenie uchádzačov o funkciu sudcu, napríklad aj zavedením jednotného hodnotiaceho hárku.

Rovnako vstupuje od 1. júla do platnosti vyhláška ustanovujúca podrobnosti výkonu vo veciach maloletých. Tá sa podľa Bublu riadi princípmi najlepšieho záujmu dieťaťa, rešpektovania dieťaťa a vypočutia jeho názoru. Súdy budú musieť napríklad zisťovať, „či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa nemôže podrobovať rozhodnutiu“.

Do tretice ministerstvo pripravilo aj vyhlášku o spravovacom a kancelárskom poriadku, a to v nadväznosti na rekodifikáciu civilného procesného práva. Upravuje nevyhnutné zmeny viacerých procesných inštitútov, vedenia konania, zapisovania vecí do súdnych registrov či registratúrneho plánu.

Rezortní legislatívci už poslali do medzirezortného pripomienkovania novelu Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré majú napomôcť účinnejšiemu vyšetrovaniu trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Po novom by ich mal prejednávať Špecializovaný trestný súd v Pezinku.

Novela upravuje definíciu extrémistického materiálu, kde už nebude potrebné dokazovať jeho spojitosť s podnecovaním k násiliu či nenávisti. Pri klasifikácii rasovo motivovaného trestného činu už nebude nevyhnutná iba skutočná, ale aj domnelá príslušnosť poškodeného k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine.

V najbližších dňoch bude do medzirezortného pripomienkovania posunutý aj návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. Reaguje na skutočnosť, že od 1. decembra prejde do pôsobnosti rezortu agenda dotácií v oblasti ľudských práv.
Ministerstvo pod vedením Žitňanskej predovšetkým pripravilo za tri mesiace objemný reformný balík pozostávajúci z dvoch noviel a dvoch celkom nových zákonov. Reforma, ktorú v týchto dňoch predkladá do medzirezortného pripomienkovania, zahŕňa úpravu oddlženia fyzických osôb, exekučných konaní a platobných rozkazov. Balík dopĺňa nový protischránkový zákon.

Exekučné konania by mali po novom spadať pod jeden exekučný súd – Okresný súd v Banskej Bystrici. Opatrenie podľa Bublu do veľkej miery odbremení ostatné súdy a v konečnom dôsledku prispeje k lepšej dostupnosti k spravodlivosti. Žitňanská ďalej chce, aby sa v praxi začal využívať takzvaný osobný bankrot, ktorý je dnes pre väčšinu ľudí postihnutých exekúciou prakticky nedostupný. Cieľom je pomôcť im prekonať ťažkú životnú situáciu.

Zlepšeniu kvality podnikateľského prostredia má napomôcť nová úprava upomínacieho konania, ktorá zrýchli vymáhanie pohľadávok na základe elektronických platobných rozkazov. Nový protischránkový zákon má zase zvýšiť a sprísniť požiadavky a podmienky, na základe ktorých vstupuje štát do partnerstva so subjektmi zo súkromného sektora.

Pre firmy, ktoré sa o verejné zdroje uchádzajú, zavádza povinnosť zaregistrovať sa v registri partnerov verejného sektora a zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejný a kontrolovateľný a pokiaľ firma zverejní nepravdivé údaje, budú jej hroziť prísne sankcie.