Menová vojna s USA: Čína chce vytvoriť svetovú obchodnú menu krytú zlatom

Peking/Washington 07. októbra 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Nick Ut, file)

Čína drží dlhové cenné papiere Spojených štátov v hodnote 1,5 bilióna dolárov. Avšak krajina si za cieľ dala dramatické zníženie tohto objemu a namiesto toho chce vytvoriť vlastnú rezervnú menu krytú zlatom. To dostane dolár pod obrovský tlak

V roku 2015 mala Čína dlhové cenné papiere USA v hodnote 1,5 bilióna dolárov. USA nesie obrovské bremeno dlhu, ktorý nemôžu niesť jej daňoví poplatníci. Čínska Štátna správa devízových rezerv (SAFE) v súčasnej dobe vedie skutočnú menovú vojnu proti Spojeným štátom. Hlavným cieľom je vytvorenie novej globálnej rezervnej meny, ktorá dominante nahradí dolár ako rezervnú menu. Okrem toho chce vláda v Pekingu stiahnuť čo najviac peňazí z USA, ktoré investovala do amerických vládnych dlhopisov, hlásil Bloomberg. Devalvácia juanu neznamená nič iné, než explicitné varovanie Spojených štátov. Ak rozhodnutia, ktoré Spojené štáty prijímajú, negatívne ovplyvnia Čínu, krajina bude nemilosrdne presadzovať záujmy svojich exportných odvetví.

Posledná menová vojna Američanov sa konala v roku 1960 proti Francúzsku. Dňa 2. septembra 1966 hlásili titulky novín: “Zabije de Gaulle dolár? Francúzsko chce zničiť americkú menovú nadvládu”. V tej dobe kritizoval francúzsky prezident Charles de Gaulle Spojené štáty  z nadhodnotenia amerického dolára, pomocou ktorého USA vyrovnali svoje obchodné deficity. To umožnilo americkým firmám nákup cenných papierov v Európe v dolároch.

V roku 1965 de Gaulle vymenil americké menové rezervy vo výške 150 miliónov dolárov za zlato. To spôsobilo významný pokles v USA. Francúzsky prezident “ponúkol” zaslať k Američanom francúzske námorníctvo na pomoc pri transporte zlata. Tieto výmeny dolárových rezerv v zlate boli vykonané v čase, keď americká spoločnosť vysoko nadhodnotila dolár a šla s ním na nákup do Európy s cieľom masívne rozšíriť svoje pôsobenie na starom kontinente.

USA sa však mohli spoľahnúť predovšetkým na Nemecko. Nemecko malo trvalé obchodné prebytky a vo fonde s názvom „Zlatý pool“ nahromadilo ďalšie zlaté rezervy. Vtedajší prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank, Karl Blessing, napísal 30. marca 1967 šéfovi amerického FEDu, Williamovi McChesneyovi: “Viete, samozrejme, že Bundesbank počas posledných niekoľkých rokov nevymenila žiadne doláre za zlato. Môžete si byť istí, že Bundesbank bude aj naďalej pokračovať v tejto politike, aby sme mohli v plnej miere prispieť k medzinárodnej menovej spolupráci.”

Aj v súčasnej menovej vojne medzi Čínou a USA by mohlo zlato zohrávať dôležitú úlohu. Ak by Čína – s neznámym objemom zlatých rezerv – mala zaviesť menu krytú zlatom a použiť túto novú menu namiesto dolára ako svetovú menu pre obchodovanie, dolár sa dostane pod obrovský tlak a stratí svoju pozíciu rezervnej meny. Dopyt po dlhu USA by sa znížil a Spojené štáty by boli v masívnej inflácii a nakoniec by stratili svoju politickú a ekonomickú nadvládu vo svete.