Menová vojna: Čína využíva brexit ako príležitosť k devalvácii juanu

Peking 11. júla 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Xinhua, Zhang Xianju)

Čínska centrálna banka tento týždeň znehodnotila juan na najnižšiu úroveň od konca roku 2010. Zmätok obklopujúci brexit pomohol čínskej vláda znížiť hodnotu svojej meny. Z toho prosperuje vývoz krajiny a škodí priemyslu v Európskej únii a v Spojených štátoch

Internacionalizácia juanu by mala ísť ruka v ruke so stabilizáciou čínskej meny. Čínsky premiér Li Kequian to v posledných mesiacoch opakovane zdôraznil. Ale namiesto stabilizácie svojej vlastnej meny, stavila krajina na defláciu, ktorá môže preletieť aj do ďalších krajín kvôli súčasnej chorľavejúcej svetovej ekonomike.

Menový kôš krajiny klesol o 12 percent od začiatku roka. Krátko po brexite bol tento trend opäť posilnený. To by mohlo naznačovať, že Národná banka krajiny, PBoC sa snaží využiť súčasné politické udalosti na znehodnotenie meny. To môže znamenať, že vláda bude pravdepodobne čoskoro očakávať obnovený únik kapitálu. Namiesto stabilizácie juanu sa vláda rozhodla svoju menu devalvovať a stratila tak dôveryhodnosť medzinárodných investorov.

V súčasnej dobe však Čína z devalvácie ťaží. Výkupné ceny odvetví klesli. To podporuje chorľavejúci priemysel, ktorý si v skutočnosti vyžaduje skutočnú zmenu. Súčasný vývoj tlmí pokles čínskej ekonomiky v dôsledku vývoja krajiny.

Nízke ceny znova posilnili konkurencieschopnosť čínskych spoločností. Nadbytočná kapacita v mnohých oblastiach krajiny bude kvázi exportovaná. Je to viditeľné nielen v oceliarskom priemysle, ale aj v lodnej doprave, solárnom priemysle alebo výrobe plastov. V januári Li Keqiang povedal: “Čína nemá v úmysle stimulovať vývoz prostredníctvom súťažnej devalvácie meny.”

“Zdá sa, že potlačia svoje vlastné modely, aby sa zvýšila svoju konkurencieschopnosť,” povedal Hans Redeker z Morgan Stanley. Podobne konalo Japonsko v 90. rokoch minulého storočia, ale Čína spustiť túto politiku v oveľa väčšej miere. “Svetová ekonomika nemusí byť schopná to absorbovať,” hovorí Redeker.

Okrem tejto údajne pasívnej devalvácie juanu, Čína tiež znovu začala aktívne tlačiť hodnotu juanu na trhu, čo by mohlo mať vážne dôsledky. Toto prinajmenšom ukazujú predbežné údaje menových rezerv krajiny. Tie ukazujú, že čínska národná banka len v júni kúpila zahraničné vládne dlhopisy v hodnote 34 miliárd $. Mark Williams z Capital Economics tvrdí, že je príliš skoro na to povedať, či bol tento nákup vykonaný zámerne s cieľom devalvácie.

Na rozdiel od juanu zaznamenal americký dolár zhodnotenie asi o 20 percent od polovice roka 2014. A obaja horúci prezidentskí kandidíti – Clintonová a Trump – doteraz vo svojej volebnej kampani vyjadrili tvrdý postoj k menovej politike Číny.

Na druhej strane hovoria ekonómovia z Nomury, že juan je v skutočnosti nadhodnotené o šesť percent. Bývalá spojka k doláru spôsobila pomerne masívne zhodnotenie, rastúce náklady na pracovnú silu a spomalenie rastu. V rovnakej dobe fixné investície v krajine predstavovali 5 biliónov dolárov – čo predstavuje viac ako v USA a Európe.