Mars 28. júna 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-NASA)
Nový objav NASA naznačuje, že planéta Mars sa podobá Zemi ešte viac, než sa predtým myslelo
Počas svojho putovania po planéte Mars zaznamenal rover Curiosity vysoké koncentrácie oxidov mangánu, čo môže znamenať niekdajšiu prítomnosť kyslíka. Je to významný objav nadväzujúci na ten z minulého roka, kedy sa zistila možná existencia dávnych jazier na tejto červenej planéte. V určitej fáze svojho vývoja sa teda Mars mohol svojimi podmienkami podobať na Zem.
“Jedinou možnosťou, ako sa na Zemi vytvárajú tieto mangánové materiály, sú atmosférický kyslík alebo mikróby,” vraví Nina Lanzová, planetárna vedkyňa z Los Alamos National Laboratory v Novom Mexiku, o potenciálne prelomovom objave. Možnosť mikróbov zamieta a prikláňa sa ku činnosti kyslíka: “Tieto vysoké mangánové materiály nemôžu existovať bez množstva kvapalnej vody a silno oxidačných podmienok. Tu na Zemi je veľa vody, ale nemáme žiadne rozšírené usadeniny oxidov mangánu, až kým hladiny kyslíka v našej atmosfére nestúpali.”
Podľa geologických pomerov lokality v kráteri Gale, kde rover pristál 6. augusta 2012 a kde boli oxidy zistené, sa voda a kyslík mohli na Marse vyskytovať v rovnakom čase.
Hoci vedci nevedia presne, ako sa kyslík stal súčasťou atmosféry Marsu, podľa Lanzovej bol vyrobený štiepením molekúl vody na vodík a kyslík, kedy ochranné magnetické pole Marsu postupne mizlo. Ľahké vodíkové atómy sa zničili kvôli nízkej gravitácii na Marse, zatiaľ čo ťažší kyslík bol ukladaný do skál, ktoré nadobudli hrdzavú červenú farbu. Zrejme takto sa potom tvorili okrem oxidov železa aj oxidy mangánu, ktoré si vyžadujú silné oxidačné prostredie.
“Je ťažké potvrdiť, či k takémuto scenáru u marťanského atmosférického kyslíka skutočne došlo. Ale je dôležité si uvedomiť, že táto myšlienka predstavuje odklon v našom chápaní toho, ako sa planetárne atmosféry mohli okysličovať,” dodáva Lanzová s tým, že medzi 3,8 a 3,3 miliardami rokov mohli byť na Marse veľké množstvá vody.