Maroš Šefčovič má svoju energetickú koncepciu, ale Rusko – svoju

Bratislava 29. januára 2015 (HSP/Foto:TASR)

V Európskej únii pokračuje kovbojka s novým ruským plynovodom. Hneď po tom, čo Rusko zrušilo projekt budovania Južného prúdu, proti ktorému tak horlivo bojovali USA a EÚ, Európska únia s rovnakou horlivosťou začala žiadať obnovenie projektu

Lenže vlak, ako sa zdá, už odfrčal… Rusko sa nemieni vrátiť k projektu, na ktorý utratilo obrovské množstvo síl, nervov a finančných prostriedkov a ktorý bol zrušený vďaka obrovskému nátlaku EÚ a USA na Bulharsko. Rusi nechcú byť závislí na náladách a rozmaroch politikov a úradníkov EÚ a začínajú tvrdiť „vlastnú muziku“… Mienia vybudovať plynovod do Turecka v všetky svoje aktivity otáčajú zo západu na východ: smer – Turecko, Čína, India, Kórea a pod.

EÚ sa v súčasnosti tvári akože nič a demonštratívne vyhlasuje, že nepovažuje nový ruský plynovodný projekt za prioritu. Prízvukuje, že sa sústredí na hľadanie alternatívnych dodávateľov a budovanie spoločného trhu. Týmto chce upokojiť domáce obyvateľstvo a podnikateľov a zároveň tak trochu zatlačiť na Rusko. Dáva najavo, že sa zaobíde aj bez jeho plynu. Experti však tvrdia, že sa EÚ bez ruského plynu nezaobíde ešte prinajmenšom 20-30 rokov. A preto pokračujú politicko-ekonomicko-diplomatické hry. 

Slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za vytvorenie spoločného európskeho trhu s energiami, je naladený pomerne skepticky voči novému ruskému plánu vybudovať plynovod „Turecký prúd“ a úplne tak obísť územie Ukrajiny. Nechce sa mu veriť, že by to fungovalo: „Prvotné hodnotenie je, že to nebude fungovať,“ stručne komentoval situáciu počas Svetového ekonomického fóra v Davose v rozhovore pre The Wall Street Journal. Dúfa, že by sa ešte dalo Rusko prihovoriť na obnovenie projektu Južného prúdu: „Verím, že sa Rusko na túto možnosť znova pozrie a príde so životaschopnejším a ekonomickejším riešením, ktoré bude prijateľné aj pre európskych partnerov,“ podčiarkol Maroš Šefčovič.

Analytici však poukazujú na to, že EÚ už viackrát narobila šarapaty v energetických projektoch Ruska – presne tak, ako to bolo aj s Južným prúdom: najprv EÚ dotlačila Rusov, aby tento projekt zrušili a teraz ich žiada, aby ho obnovili. Ani v prvom, ani v druhom prípade EÚ neuviedla žiadne viac-menej závažné argumenty. Preto sa niektorí analytici obávajú, že sa Rusko onedlho prestane hrať na dobrého strýčka a bude menej prihliadať na záujmy EÚ, ale viac hájiť vlastné záujmy. Bude robiť presne to, čo robí EÚ a predovšetkým Spojené štáty.

Maroš Šefčovič vlastne tlmočil postoje viacerých európskych politikov a ministrov pre energetiku. Mienia o možných alternatívach diskutovať na marcovom stretnutí. Mnohí z nich /a aj samotný Maroš Šefčovič/ pripomínajú, že Ukrajina je svojou prepravnou kapacitou a strategickým umiestnením kľúčová pre bezpečnosť dodávok zemného plynu do Európy. Experti pripomínajú, že politici a ministri pozabudli na to, aká situácia sa v súčasnosti vyvinula na Ukrajine, a nik nemôže zaručiť bezpečnosť dodávok plynu cez jej územie v najbližších mesiacoch, možno aj rokoch. Poukazujú na to, že Rusi hľadajú bezpečný a spoľahlivý variant prepravy plynu do Európy – aj mimo územia Ukrajiny.

Aj generálny riaditeľ ruského Gazpromu Alexej Miller počas nedávneho stretnutia práve Maroša Šefčoviča varoval, že ak chce Európska únia ruský plyn odoberať z plánovaného plynového uzla na turecko-gréckej hranici, musí začať s výstavbou potrebnej infraštruktúry už dnes. Plánovaná kapacita pripravovaného projektu je až 63 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, čo prevyšuje dopyt možných odberateľov a to vrátane Turecka a Balkánu. Rusko tým naznačuje, že nemyslí iba na dnešný deň, ale aj na zajtrajšok – mieni hľadať aj ďalších partnerov a zvyšovať dodávky plynu. Alexej Miller podčiarkol: v prípade, že EÚ nebude súhlasiť s danou alternatívnou, tieto objemy Rusko presmerujú na iné trhy.

eu