Srbský premiér o Kosove. Niet iného riešenia ako rozdeliť, čo je oddelené

Kosovská Mitrovica 22. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)  

Podľa Dačiča prijali potrebu rozdelenia aj Albánci 

Rozdelenie Kosova je podľa srbského premiéra Ivicu Dačiča jediným reálnym riešením, informovali v piatok srbské médiá.  “Som si istý, že by to prijali aj Albánci v Prištine. Miesto toho sa však kladie otázka, či to môže v regióne vyvolať protesty, a obchádza sa fakt, že otrasy vyvolalo aj rozdelenie Srbska,” povedal Dačič.

“V tejto fáze je prijateľné všetko, čo neznamená akceptovanie jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova… Brusel nás nemôže dohnať k tomu, aby sme prijali nezávislosť Kosova,” zdôraznil srbský premiér a pripomenul, že suverenitu Kosova neuznalo ani päť členských krajín EÚ.

Podľa Dačiča sa v súčasnosti musia vzťahy Prištiny a Belehradu uvoľniť a do vstupu do EÚ je potrebné nájsť udržateľné riešenia v zmysle “nie je potrebné, aby sme uznali nezávislosť Kosova, a to nebude brániť v európskej ceste Srbska”.

Srbský premiér potvrdil, že očakáva objektívnu správu Európskej komisie o pokroku Srbska na ceste európskych integrácií. “Nová vláda nespravila ani jeden krok, ktorý by Európska komisia mohla komentovať negatívne,” uzavrel Dačič. 

Srbský sever sa nikdy nepodriadi albánskej vláde v Kosove

Územie severného Kosova sa často skloňuje v súvislosti s príležitostnými násilnými incidentmi, cestnými barikádami a “neposlušným” miestnym obyvateľstvom, ktoré sa odmieta podriadiť kosovskoalbánskej vláde v Prištine.

Otázka severu je podľa mnohých špecifická a bude musieť byť jedným z hlavných bodov nadchádzajúcich ďalších rokovaní. “Scenár odtrhnutia severu Kosova je viac než reálny. Ale ešte neprišiel čas na to, aby sa o tom hovorilo podrobnejšie. Obyvateľstvo severu je výnimočne trpezlivé a počká na výsledky politických rokovaní Belehradu a Prištiny, ktoré sa ohlasujú,” povedal pre TASR diplomovaný právnik a bloger Marko Jakšič (28) zo severnej časti etnicky rozdeleného mesta Kosovská Mitrovica. Rieka Ibar rozdeľuje toto mesto na južnú albánsku a severnú srbskú časť.

Severnú časť tvorí 90 percent Srbov a časť Rómov

Dnešné územie severu Kosova tvoria tri väčšinové srbské okresy – Zvečan, Leposavič, Zubin Potok a severná časť mesta Kosovská Mitrovica, ktorá sa môže považovať za administratívne centrum severu, ako aj všetkých srbských okresov v Kosove od roku 1999, upresnil Jakšič. V severnej Mitrovici podľa neho sídlia v podstate všetky najvýznamnejšie inštitúcie Srbskej republiky vrátane univerzity.

“V geografickom zmysle tvorí Sever Starý (Ibarský) Kolašin, časť pri hornom toku rieky Ibar severne od Kosovskej Mitrovice, ktorý bol vždy obývaný výlučne srbským obyvateľstvom. Centrálnu časť severného Kosova tvorí vysočina Rogozna, ktorá sa končí vrchom Zvečan s rovnomennou stredovekou pevnosťou i mestom vo vzdialenosti dvoch kilometrov severne od Kosovskej Mitrovice. Treťou oblasťou je Kopaonický kraj, do ktorého patrí Leposavič ako jeho administratívne centrum. Je zaujímavé pripomenúť, že väčšie časti okresu Leposavič sa do autonómnej oblasti Kosovo zaradili až v roku 1953, dovtedy boli súčasťou centrálneho Srbska. Sever Kosova má teritoriálnu rozlohu 1200 kilometrov štvorcových, teda tvorí približne 15 percent územia celej Autonómnej oblasti Kosovo a Metohija,” vysvetlil Jakšič.

Ako ďalej uviedol, ohromnú väčšinu obyvateľstva severného Kosova tvoria Srbi. “Na severe Kosova žije približne 70.000 obyvateľov. Približne 90 percent tvoria Srbi, kým ďalšie jeho časti Rómovia, Moslimovia (Bosniaci) a Albánci, ktorých asi 2000 žije aj v severnej Kosovskej Mitrovici. Tá má zhruba 20.000 obyvateľov. Každý rok je v severnej Mitrovici približne 7000 študentov z ostatných oblastí Kosova a Metohije, centrálneho Srbska i severu Čiernej Hory,” podotkol Jakšič.

Kosovským Srbom sa podarilo zachovať inštitúcie juhoslovanského Srbska

Ako ďalej zdôraznil, medzi Srbmi žijúcimi južne a severne od rieky Ibar existuje podstatný rozdiel. Srbom severne od Ibaru sa svojím vzťahom voči zvyšku Kosova a pokusom časti medzinárodného spoločenstva, ktorá podporuje separatistické tendencie kosovských Albáncov, podarilo zachovať Srbsko a jeho inštitúcie, vysvetlil Jakšič. “Úplne normálne fungujú školy, zdravotnícke zariadenia, univerzita, miestne samosprávy, štátne agentúry, služby, daňové úrady, súkromné firmy, telekomunikačné a energetické podniky, športové družstvá sa zúčastňujú na podujatiach v srbských ligách. Opäť fungujú dokonca aj súdy, ešte nie v plnej kapacite po jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008 – vtedy súdnictvo UNMIK nepremyslenými rozhodnutiami vtedajšieho osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN zmenilo na súdnictvo kosovské, ktoré však Srbi neuznávajú,” dodal.

Faktická súčasť Srbska s výnimkou armády – majú tam KFOR 

“Rozdiel medzi Kosovskou Mitrovicou a Suboticou či Šabacom je len v tom, že na severe Kosova nemáme srbskú armádu, ale je tu KFOR. Naznačil by som, že po celý čas od roku 1999 tu boli pokusy medzinárodných predstaviteľov o integráciu severu do kosovskej spoločnosti. Medzitým čas ukázal, že všetky tieto pokusy boli neúspešné. Sever je fakticky súčasťou Srbska, aj keď formálne patrí do časti Autonómnej oblasti Kosovo a Metohija pod správou OSN,” upresnil.

“Srbi na juh od rieky Ibar sú v podstate v obkľúčení. Viac sú závislí od tzv. kosovských inštitúcií. Taktiež si nemôžu bez príslušníkov medzinárodného spoločenstva vybojovať nejaké ľudské práva, aspoň tie zagarantované,” uviedol Jakšič.

Na juhu špeciálna kosovská polícia zatýka bez udania dôvodu 

Príslušníci kosovskej špeciálnej polície ROSU môžu – ako sa to už aj viackrát stalo – vpadnúť do hociktorej dediny, enklávy, zatknúť hocikoho bez uvedenia dôvodu, alebo prerušiť telefonické spojenie, upozornil. “Toto nie je prípad severu. Srbi južne od rieky Ibar tiež veria v návrat Srbskej republiky na územie Kosova a Metohije, ale kvôli daným okolnostiam sú pripravení prijať diskriminačné podmienky, ktoré im stanovuje ‘štát Kosovo’, na čele ktorého sú v súčasnosti takí demokrati, ako (úradujúci kosovský premiér) Hashim Thaci,” podotkol.

“Takými podmienkami sú napríklad občianske preukazy, občianstvo či evidenčné značky na vozidlách, ktoré môžu predstavovať názorný príklad rozdielu medzi severom a juhom. Južne od Ibaru už nie sú vozidlá kosovskosrbských vlastníkov, ktoré sa zapájajú do dopravy na území Kosova s registračnými tabuľkami Srbskej Republiky pre mestá v Kosove. Napríklad PR (Priština), GL (Gnjilane) alebo PZ (Prizren). Naopak, na Severe neexistujú iné registračné značky okrem tých z označením KM (Kosovská Mitrovica) a ďalších srbských miest. V podstate tak, ako tzv. štát Kosovo zakázal používanie srbských registračných značiek na juh od Ibaru, tak aj samoorganizovaní občania severu zakázali používanie (kosovských) registračných značiek RKS severe od Ibaru. A toto je kosovská realita, o ktorej bežní obyvatelia Európskej únie nevedia,” uviedol Jakšič.

Napriek neistote Srbi nepodľahli nutkaniu vysťahovať sa

Srbi severne od Ibaru sa opierajú o Srbsko, nie sú v obkľúčení a sú pripravení na trochu tuhší boj za niečo, čo oni považujú za svoje práva, dodal. Zároveň položil otázku: “Ako môžu niektorí predstavitelia medzinárodného spoločenstva od nás – miestneho obyvateľstva – očakávať, že prijmeme niečo, čo nám ponúkajú v rámci Kosova, je to však drasticky menej než to, čo máme v súčasnosti?”

Atmosféra neistoty a nátlaku ani trochu nezmiernila, naopak posilnila túžbu obyvateľov Severu Kosova, aby ‘bojovali’ za svoje práva – alebo o zotrvanie v Srbsku – to závisí od uhla pohľadu, uviedol Jakšič. “Ani prakticky každodenná možnosť eventuálnej akcie špeciálnych síl ROSU alebo ozbrojených síl Kosova (BSK) nedohnala ľudí k tomu, aby sa vysťahovávali. Naopak, tento rok sa do prvých ročníkov základných i stredných škôl zapísalo oveľa viac detí. Podobná situácia je dokonca i na fakultách univerzity,” konštatoval.

“Veľká časť ľudí zo zahraničia, ktorá do Kosovskej Mitrovice prichádzala preto, lebo ide o posledné rozdelené mesto v Európe, malo možnosť vidieť, že sa tu žije normálne. Na jednej strane tu je neistota, tlaky, riziká, na druhej normálny život. Ide o bojovníkov a optimistov od prírody, a ľudia si vo všeobecnosti rýchlo zvyknú na okolnosti, ktoré okolo nich existujú. C’ est la vie, povedali by Francúzi. A budúcnosť, bez ohľadu na to, aká je neistá, určite nevidia v nezávislom Kosove, ktoré im nasilu vnucujú,” uviedol Jakšič.

Ani Belehrad ani Priština ani Brusel či Washington 

“Ak nebude zachované status quo alebo sa sever Kosova nestane súčasťou Srbska, som si istý, že nikdy nebude ani súčasťou Kosova podľa plánu (Marttiho) Ahtisaariho, ako si to predstavujú niektoré mocnosti. To je spoločný postoj všetkých, akokoľvek sa líšime podľa politickej orientácie či veku. Západní politici by náš postoj mali brať na vedomie, keď rozhodujú o našej budúcnosti. Doteraz takáto prax neexistovala, príliš vyvíjali nátlak na vládu v Srbsku, čo bolo kontraproduktívne. A nijako si neboli vedomí toho, že ani Belehrad – akokoľvek milujeme Srbsko – nemôže vnútiť niečo, čo miestne obyvateľstvo považuje za útok na svoj každodenný život, ktorý chce žiť v rámci Srbska,” zdôraznil.

Ako dodal, v rámci severného Kosova existujú medzi miestnymi obyvateľmi pozitívne názory na EÚ a európske integrácie Srbska. Existujú aj názory, že až integrácia celého Balkánu do EÚ vyrieši naše stáročné nepriateľstvá i konflikty, pripomenul.

Kosovskí Srbi – najohrozenejší európsky národ. EÚ mlčí 

“Súčasne môžem povedať, že som ako eurofil úplne sklamaný s misiou EULEX a so skutočnosťou, že časť európskych predstaviteľov nechce verejne povedať pravdu, ktorú sami videli v súčasnom Kosove. A tou pravdou je, že sú kosovskí Srbi v súčasnosti najohrozenejším národom v Európe,” podotkol.

Ako však ďalej vysvetlil, v súčasnosti na severe Kosova neprevláda pozitívny postoj k EÚ. “Tu už dávnejšie existuje pevné zoskupenie určitého počtu ľudí, ktorí boli odjakživa euroskeptici. Nebola ich však od začiatku väčšina. Veci sa začali drasticky meniť negatívnym smerom po júni minulého roka, keď sa EULEX úplne postavil na stranu albánskych inštitúcií. Keď časť členských krajín únie vedených Nemeckom za každú cenu – smiem dodať že aj za cenu novej Búrky – začala podporovať integritu a suverenitu kvázirepubliky Kosovo. Preto je dnes ohromný počet ľudí sklamaný z EÚ i z integrácií,” vysvetlil Jakšič narážajúc na vojenskú operáciu Búrka (Oluja), počas ktorej v roku 1995 chorvátske jednotky vyhnali srbské obyvateľstvo z východnej časti Chorvátska.

“Tunajší ľudia niekedy Európsku úniu aj personifikujú cez krajiny, ktoré doposiaľ neuznali Kosovo – medzi nimi aj Slovensko – preto neexistuje také zovšeobecňovanie, že ‘všetci sú proti nám’. To znamená, že ešte trochu veria tomu, že aj pre nás Srbov je miesto v rodine rovnoprávnych európskych národov,” vysvetlil Jakšič.

“Sever Kosova bude určite súčasťou EÚ. Ale nikdy ako súčasť nezávislého Kosova,” uzavrel.