Macron urazil mladých vzdelaných Afričanov

Paríž 5. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

“Keď som prvýkrát počul, že francúzsky prezident Emmanuel Macron búrlivo diskutuje so študentmi na univerzite v Ouagadougou, je ťažké si predstaviť, že nejde o jednu z falošných správ CNN. Môže to byť naozaj pravda, že francúzsky prezident je tak arogantný, že povedal vzdelaným mladým Afričanom, že líbyjská prisťahovalecká kríza nemá s Európou nič spoločné a jej skutočné jadro je v mentalite miestnych afrických ľudí?” pýta sa Martin Jay.

“Je francúzsky prezident naozaj taký hlúpy? Alebo predpokladá, že hlúpi sú mladí, vzdelaní Afričania z bývalých francúzskych kolónií? To, čo sa študenti v Burkina Faso pokúšali povedať Macronovi, je to, že za migráciu môže na prvom mieste politika Francúzska a Európskej únie, ktorá zbytočne nalieva peniaze do týchto krajín, bez ohľadu na hrozivé činy diktátorov a ich veľké korupčné kauzy, pričom často sa strácajú peniaze určené práve na boj s chudbou v Afrike.

Macron, ktorý pochádza z francúzskeho elitného bankového sektora a navštevoval prestížnu školu ENA pre vyšších štátnych zamestnancov, teraz ukazuje svoju skutočnú tvár. V posledných týždňoch začína odhaľovať, že na rozdiel od predchodcu Hollandea v stratégii boja proti prisťahovalectvu používa dvojakú rétoriku pre voličov a pre podnikateľský sektor.

V stredu sa vedúci predstavitelia EÚ a Africkej únie stretnú na summite v Pobreží Slonoviny, kde budú riešiť budúcnosť Afriky a migráciu smerom na starý kontinent. Podľa doterajších vyjadrení Macrona o kríze, napríklad v líbyjskej kríze, je ale zrejmé, že spoločne s nemeckou líderkou Angela Merkelovou trpia zaslepenou dogmou, ktorá im bráni priznať, že ich vlastné politiky sú zdrojom problémov.

Nedávno sa v Paríži konala konferencia s niekoľkými vedúcimi predstaviteľmi EÚ s niekoľkými africkými lídrami, ktorí sa pozoruhodne dohodli na protikorupčnej politike. No jedným zo záverov rokovanie bolo aj to, že líbyjská imigračná kríza by mohla byť riešená tým, že sa dá viac peňazí vládam krajín, z ktorých prisťahovalci prichádzajú.

Arogancia a pokrytectvo Macrona, Merkelovej a ich hovorkyne z EÚ Mogheriniovej znie asi takto: “Africké krajiny sa musia vyrovnať s mnohými vlastnými problémami, ktoré spôsobujú, že migranti odchádzajú v tisícoch do Európy za pomoci nezákonných obchodníkov a pašerákov. No a na to krajiny potrebujú viac peňazí.” Práve toto môžeme očakávať na samite Afriky a EÚ tento týždeň.

Macron a EÚ sa nestarajú o zverstvá a porušovanie ľudských práv v afrických štátoch. Tých 1200 novinárov v Bruseli bezpochyby dôkladne napíše tlačové vyhlásenie EÚ, v ktorom sa bude žiadať väčšia “podpora” od afrických vodcov, pričom za to dostanú viac peňazí. Neočakávajme, že niektoré zo 150 mimovládnych organizácií, ktoré sídlia v Bruseli, a ktoré dostávajú peniaze z EÚ, skutočne vysvetlia rozsah porušovania ľudských práv v krajinách ako Čad, Stredoafrická republika alebo Sudán. V týchto krajinách je ale bežné znásilňovanie, mučenie, väznenie bez súdneho procesu, popravy politických väzňov a otroctvo. EÚ si to ale nevšíma. Mnohé tieto javy sú pri tom dôsledkom francúzskeho kolonializmu.

Francúzi majú napríklad krv na rukách kvôli podpore rwandskej vlády a jej vodcu Hutu Juvénal Habyarimana a sú v skutočnosti zodpovední za genocídu, ktorá nasledovala po jeho zavraždení v roku 1994. Podobne málo Francúzsku prsty v podpore vodcu Konga Sese Mobutu, ktorý zomrel v roku 1997, a priznal, že zavraždil milióny ľudí vo svojej vlastnej krajine a pritom bral miliardy z Paríža. Ironicky, Bernard Kouchner, francúzsky minister pod Francoisom Mitterrandom, bol kedysi podozrievaný, že zbohatol s Mobutom, ktorého majetok odhadujú na 5 miliárd dolárov, a ktorého opisujú ako afrického vodcu ako “chodiaci bankový trezor s čiapkou z leopardovej kože. ”

Príkladom z nedávnej minulosti je vykorisťovanie líbyjského režimu Muammara Kaddáfího, na ktoré by sme nemali zabudnúť, a zohráva úlohu v súčasnej prisťahovaleckej kríze. Nezabúdajme ani na to, ktorý vodca EÚ bol prvý, kto chválil Kaddáfího, keď v roku 2007 postavil svoj stan na záhrade v Elyzéjskom paláci a bol horlivo obhajovaný ako veľký vodca. Nicolas Sarkózy nakoniec podpísal obchody za miliárdy dolárov na výrobu Airbusov a francúzskych zbraní. A to nie je všetko, čo podpísal. Sarkózy údajne od líbyjského vodcu prijal dar 50 miliónov eur na svoju prezidentskú kampaň.

Rovnaký je aj Macron pochádzajúci z tej istej vrstvy. Jeho politika je iba o zaobchádzaní s Afričanmi ako s bábkami, pričom všetko čo urobí je to, že barbarským lídrom dá viac peňazí. Táto politika môže byť úspešná len v krátkodobom horizonte. Vidíme, že počet prisťahovalcov v Líbyi dramaticky klesá. Ale je to len otázka mesiacov, kým si africkí lídri uvedomia, že ide o priateľské usporiadanie, ktoré sa dá ľahko premeniť na vydieranie. O chvíľu si z migrantov začnú robiť biznis. Macron nie je schopný čeliť zodpovednosti za francúzsku koloniálnu históriu, ktorá zasiala semená toľkých nešťastí. Je schopný len vyjadriť slová, ktoré sú súčasťou modernej politickej korektnosti – ohavnosti pravdy.

Stará Európa využívala Afriku a nová ju naďalej využíva. Summit, ktorý v súčasnosti prebieha v Abidjane, nepochybne prinesie závery ako dôležitosť investovania do africkej mládeže, boj proti porušovaniu ľudských práv a vytváranie pracovných miest – ale v realite pôjde o obchodnú dohodu, ktorá bude ničiť pracovné miesta a nebude riešiť porušovanie práv,” dodal na záver Martin Jay.