Lídri Európskej únie sa v Bruseli pokúsia nájsť zhodu na energeticko-klimatickom balíku

Brusel 23. októbra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Cieľom ambiciózneho projektu EÚ je ochrana životného prostredia a zároveň posilnenie energetickej bezpečnosti Európy

Lídri členských štátov Európskej únie pricestovali dnes do Bruselu, kde sa počas dvojdňového summitu pokúsia nájsť zhodu na akčnom pláne zameranom na klimaticko-energetický balík únie s výhľadom do roku 2030. Cieľom ambiciózneho projektu EÚ je ochrana životného prostredia a zároveň posilnenie energetickej bezpečnosti Európy.

Európski štátnici budú okrem toho diskutovať o posilnení boja proti vírusu eboly. EÚ už prisľúbila pomoc vo výške takmer 600 miliónov eur a poskytla záruky pre evakuáciu humanitárnych pracovníkov pôsobiacich v postihnutom regióne. Očakáva sa tiež, že premiéri a prezidenti vymenujú koordinátora EÚ pre boj proti ebole. Britský premiér David Cameron pred summitom naznačil, že chce zvýšiť uvedenú sumu na jednu miliardu eur.

Druhý deň summitu má byť venovaný ekonomickým otázkam a spôsobom, ako stimulovať rast. Nový šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker lídrom EÚ predstaví svoj prioritný plán boja proti nezamestnanosti, pre ktorý chce ešte do Vianoc vypracovať 300-miliardový investičný plán. Na rokovanie lídrov sa dostane aj otázka dlhu Ukrajiny za odber plynu z Ruska, ktoré jeho dodávky od polovice júna zastavilo.

Najväčšia pozornosť je však zameraná na klimaticko-energetický balíček 2030, ktorý exekutíva EÚ navrhla v januári tohto roku. Únia v tejto oblasti doteraz nedosiahla dohodu. Klimatický balík sa točí okolo troch ambicióznych cieľov navrhnutých komisiou pre rok 2030: 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990; 27-percentné zvýšenie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a 30-percentné úspory energie.

Summit má ponúknuť dohodu v oblastiach ako pokles emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť a energetické prepojenia

Z hľadiska záujmov EÚ je dohoda o klimaticko-energetickom balíku dôležitá aj v rámci rokovaní o novej celosvetovej klimatickej dohode, ktorá má byť prijatá v decembri 2015 v Paríži. Lídri EÚ by práve na dnešnom summite mali položiť základy pre spoločnú rokovaciu pozíciu, s ktorou budú vystupovať pred ostatnými globálnymi partnermi.

Predsummitové informácie naznačili, že čísla navrhované Európskou komisiou môžu byť upravené mierne nadol. Napríklad namiesto 30-percentnej úspory energie to môže byť iba 27 percent. Diplomatické zdroje EÚ tvrdia, že za týmto postojom cítiť najmä tlak Británie.

Summit má ponúknuť dohodu v oblastiach ako pokles emisií skleníkových plynov, obnoviteľné zdroje energie, energetická efektívnosť a energetické prepojenia. Najproblematickejšie body sú záväznosť jednotlivých cieľov a spravodlivé rozdelenie záťaže, vrátane kritérií pre jeho výpočet a nástrojov finančnej kompenzácie.

Slovensko podľa údajov ministerstva zahraničných vecí považuje za dostatočné mať jediný záväzný cieľ – zníženie emisií oxidu uhličitého o 40 percent oproti roku 1990. Zároveň presadzuje nezáväzný charakter cieľov pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť. Prioritou pre SR sú i nástroje finančnej kompenzácie, ktoré by nám citeľne pomohli plniť ciele klimaticko-energetického balíka.

Na čele skupiny nových členských štátov, ktoré chcú žiadať finančnú náhradu za zdokonalenie svojej výroby elektriny, je Poľsko. Poľská premiérka Ewa Kopaczová už začiatkom októbra vyhlásila, že bude vetovať drakonické škrty emisií CO2.

mť