Leško: Vo vládnej koalícii už nemá nik o predčasné voľby záujem

Bratislava 13. januára 2017 (TASR/HSP/Foto: Marián Leško)

Líder SNS a predseda parlamentu Andrej Danko chcel pred niekoľkými mesiacmi predčasné parlamentné voľby, odvtedy sa však situácia zmenila. V relácii fakty a argumenty na Tablet.TV to uviedol politický analytik Marián Leško.

“SNS už nerastie tak dynamicky, a tým, že sa prevalilo, že Danko mal o predčasné voľby záujem, tak teraz musí byť ten, kto najviac kričí, že ich nechce. Sám sa dostal do defenzívy. Inak si myslím, že okrem opozičných strán z vládnej koalície nemá nikto o predčasné voľby záujem,” povedal Leško. Podľa jeho slov Danko predčasné voľby chcel, lebo podľahol dojmu, že mu ide karta a v dohľadnom čase by mohla byť tá karta až taká dobrá, že by sa mohol uchádzať o zostavenie vlády.

Ani sociológ Martin Slosiarik nevidí dôvod, aby Smer-SD, SNS a Most-Híd urobili rozhodnutie o predčasných voľbách. “Pre niektorých to môže byť rizikový podnik. Ak by predčasné voľby boli, SNS by z nich zrejme vzišla o čosi silnejšia a nie som si istý, či by Smer-SD dokázal zopakovať výsledok z marca aj pre kauzy, ktoré mal. V prípade Mosta-Híd si myslím, že strana by prekonala päťpercentnú hranicu, ak by dokázala mobilizovať svojich voličov,” odhadol.

Slosiarik tvrdí, že koalícia je v komfortnej situácii, a preto si myslí, že môže vydržať celé volebné obdobie. “Voliči si veľmi rýchlo zvykli na konšteláciu koalície a nie sú s tým veľmi nespokojní,” konštatoval.

Leško zároveň vyhlásil, že ak po voľbách niečo strany, ktoré išli do koalície so Smerom-SD, až nepochopiteľne nevyužili, tak to boli jasné personálne požiadavky. “Jediný, kto mocensky postupoval, bola SNS. Most-Híd a #Sieť nepochopiteľne na toto rezignovali.

Mali možnosť povedať, že nechajte si ministerstvo vnútra, ale nie s týmto obsadením,” podotkol.

Na otázku, či existuje alternatíva voči súčasnej koalícii, Leško odvetil, že v opozícii je to tak rozbité a súťaživé, že sa tam nikto o ucelenú alternatívu voči vláde ani nepokúša. “SaS aj OĽaNO-NOVA na veci pozerajú primárne z hľadiska, čo môže pomôcť im. Vedia sa spojiť tam, kde sa zhodujú, ale nadstavba je veľmi zložitá. Nie je tam vnútorný potenciál, aby sa dali dohromady s cieľom postaviť alternatívu,” vyhlásil.

Na margo špekulácií o vzniku nových politických strán Slosiarik poznamenal, že dopyt po novom subjekte jestvuje a ukázali ho aj minulé voľby. Podľa jeho slov ľudia od štátu očakávajú zmeny v citlivých oblastiach, ako je nezamestnanosť, zdravotníctvo, školstvo.

“Predovšetkým otázka korupcie v posledných rokoch išla hore medzi problémami a výrazná je nedôvera ľudí voči schopnostiam predstaviteľov štátu transparentne riešiť túto tému. Potenciál takejto strany by mohol byť porovnateľný so stranou Smer-SD,” poznamenal.

Podľa Leška v posledných voľbách nebola ponuka, ktorá by týchto ľudí oslovila, preto si vybrali to, čo bolo k dispozícii. “Mnohí voliči dali prednosť voľbe protestu. Potenciál novej strany, ktorá by mala dôveryhodnú osobnosť na svojom čele a ktorá by sa nesústreďovala iba na kritiku korupcie, ale prišla by s uceleným konceptom, ktoré veci treba v spoločnosti zmeniť, by dosahoval nad 20 percent,” uzavrel.