Le Penová avizovala, že v prípade neúspechu frexitu odstúpi

Paríž 6. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Kamil Zihnioglu)

Predsedníčka francúzskeho pravicového Národného frontu (FN) Marine Le Penová tvrdí, že výsledok nedávneho referenda v Británii nespôsobil “nijakú krízu”

“Ani žiaden dážď kobyliek, ani cunami neudreli na Britániu, ani burza sa nezrútila… zaznelo len pár nenávistných vyhlásení, došlo k reorganizácii britského politického života,” uviedla Le Penová pre týždenník Valeurs Actuelles.

Le Penová sa v rozhovore opäť vyslovila za to, aby sa aj vo Francúzsku uskutočnilo referendum o jeho zotrvaní v EÚ. Dodala, že ak bude vo voľbách v roku 2017 zvolená za prezidentku, zasadí sa za uskutočnenie hlasovania o “frexite”. Avizovala tiež svoju demisiu, ak by Francúzi v plebiscite podporili zotrvanie svojej krajiny v EÚ.

Proti referendu ako takému začal vo Francúzsku brojiť bývalý europoslanec za zelených Daniel Cohn-Bendit. Kritický k využívaniu tohto prejavu nálad obyvateľstva je aj francúzsky člen Európskej komisie Pierre Moscovici.

Cohn-Bendit v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že “treba prestať hovoriť, že národ má vždy pravdu. Keď národ volí krajnú pravicu, nemá pravdu, aj keď je to národ.”

Podľa tohto lídra študentských protestov z roku 1968 “Angličania vedia, že sa pomýlili”. “Anglický národ hlasoval 51 či 52 percentami za brexit a teraz to 10 či 20 percent z prívržencov brexitu ľutuje,” vyhlásil Cohn-Bendit.

Veľmi nelichotivo sa Cohn-Bendit zároveň vyjadril na adresu socialistického poslanca Arnauda Montebourga za to, že pre denník Le Monde vyhlásil, že “nerešpektovanie výsledkov referenda v Británii by bolo ranou pre demokraciu”.

Moscovici v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Radio classique upozornil “všetkých, ktorých to pokúša (usporiadať) referendum vo Francúzsko, že referendum zraňuje, ničí, rozdeľuje a nevedie k riešeniam”.

Daniel Cohn-Bendit namiesto referenda navrhol “stratégiu vrátiť hlas občanom Európy”. Chce, aby v najbližších voľbách do európskeho parlamentu politické strany prišli s “transeurópskymi kandidátskymi listinami”. Na ich čele by mali byť kandidáti na post predsedu Európskej komisie, čím by sa sprehľadnilo dezignovanie vedenia európskej exekutívy.