Kto je v pozadí štrajku učiteľov? Aktivita hlavných predstaviteľov bola viditeľná aj v minulosti

Slovensko 27. januára 2016 (HSP/Foto: TASR-Alexandra Moštková)

 Mnoho médií hovorí o politickej hre opozičných strán SAS a OĽaNO

Vláda tvrdí, že žiadnej profesii vo verejnej správe neboli tak zvýšené platy ako učiteľom, no pedagógovia situáciu vidia inak. Štrajk kabinet premiéra Fica vníma ako neopodstatnený a zároveň apeluje, že na Slovensku sú aj ďalší ľudia, ktorí majú svoje požiadavky a nároky. Sú tu aj iné projekty, na ktoré musí štát vynakladať peniaze.

Pozadie štrajku je hlavne spojené s osobami Vladimírom Crmomanom, Viktorom Križom a Branislavom Kočanom. Mnoho médií hovorí o politickej hre opozičných strán SAS a OĽaNO. Celá aktuálna situácia je iniciovaná Iniciatívou slovenských učiteľov.

Vladimír Crmoman: partizán už v minulosti..

Vladimír má vyštudovanú kombináciu hudobná výchova – estetika a tvrdí, že pri vzdelávaní veľmi motivovaných školákov, nie je vyžadovaný vysoký výkon iba od študenta, ale aj od pedagóga. V minulosti neriešil vážnejším spôsobom učiteľské odbory a prirovnával ich k „socialistickým inštitúciám“. Pri jeho prvom prežitom štrajku svoj postoj zmenil a uvedomil si, že je potrebné, aby sa veci zmenili. Keď v minulosti učiteľský štrajk skončil, pedagogická obec cítila porážku. Mnoho z nich zostalo paralyzovaných, no Vladimírov postoj bol opačný a začal viesť s Braňom Kočanom tzv. partizánsku vojnu proti systému. Začal sa preto venovať zverejňovaniu plytvania s financiami na ministerstve školstva, ku ktorému ho inšpiroval blog Petra Fararíka.

„Dozrela stredná generácia učiteľov, ktorá má rodiny, existenčne by v takomto stave mohli mať problém,“ konštatuje. Zároveň zastáva názor, že celý vzdelávací systém je umelý, nefunkčný a rozpadáva sa. Takýmto spôsobom nedokáže režim ani vytlačiť neschopných učiteľov a nasledovne ani ohodnotiť tých, ktorí sú výborný. Problémom je aj zabarikádovanie sa úradníkov na ministerstve školstva, ktorí tam zastávajú pozície vyše dvadsať rokov. „Každá akcia má zmysel a zlepšovanie akcie k akcií začína aktivizovať ľudí, pomocou ktorých vzniká komunita vzájomne si radiacich a napomáhajúcich si pedagógov“.

Vo svojich blogoch sa v poslednom čase vyjadruje proti zastrašovaniu a posúvaniu cielených fám a dezinformácií ohľadom štrajkov. Drvivú väčšinu z nich považuje za nepravdivú.

Viktor Križo: „Budem cítiť zodpovednosť za mojich žiakov aj o 10 rokov…“

Jeho pedagogickým smerom je venovanie sa profesionálnemu rozvoju osobností detí. Školstvo je v jeho ponímaní inštitúciou, v ktorej ešte stále nájdu učitelia, vychovávatelia, riaditelia či upratovačky, ktorí tuto prácu milujú a robia ju radi , pričom pozerajú na deti a rodičov s vnímavosťou a ľudskosťou. Ministerstvo školstva a hlavne jeho predstaviteľov prirovnal k neposedným žiakom, ktorí len vyrušujú a nedávajú pozor na hodinách, no ešte stále má šancu na reparát vláda, poslanci, ale aj samotné ministerstvá.

„EU fondy tečú priamo do škôl len z malej časti, zvyšok slúži iba niekomu,“ vyzýva na skvalitnenie financovania školstva na Slovensku. Dovoľuje si aj tvrdiť, že realitu školstva vidí len málo kto. Podľa jeho slov, treba investovať aj do kvalitného mediálneho odboru, ktorý nebude majoritne zameraný na obranu nespokojných učiteľov, ale predovšetkým na podujatia, ktoré povedú k zvýšeniu právneho povedomia učiteľa.

„Budem cítiť zodpovednosť za to, či o 10 rokov budú mnou vychované deti behať po ulici a zabíjať, alebo dosiahnu kvalitného vzdelania. Na to je potrebné uzdravenie školstva a zároveň aj spoločnosti,“ dodáva.

Branislav Kočan: „Neefektívnym je rezort financií..“

Učiteľ dejepisu, ktorý má v kabinete vlastnoručne zhotovené pomôcky, ako napríklad babylonskú klinopisnú tabuľku alebo repliku Venuše z Moravian. Ešte viac ako tvorba pomôcok ho ale zaujíma katastrofálny stav školstva. Kočan kritizuje odborový zväz a nazýva ho nepružným prvkom, ktorý nevie komunikovať s členmi a zároveň koordinovať náročnejšie akcie. Jedinou akou takou pozitívnou správou je, že školstvo začalo diskutovať o problémoch. „Učitelia naberajú sebavedomie a dúfa, že tento trend bude pokračovať.“

Kočan si v minulosti začal všímať aj faktúry štátnych orgánov. Zaujali ho rôzne položky s vyššou cifrou a mnohokrát reagoval, že tieto prostriedky mohli byť použité aj efektívnejšie. „Ako môžu byť študenti kvalitne vzdelaný v technických alebo prírodovedných odboroch, keď v učebniach nájdeme 50 ročné vybavenie?“ Oveľa neefektívnejším rezortom na Slovensku je podľa jeho slov ministerstvo financií. Keby bolo účinnejšie, jednoduchšie by sa pokrývali aj potreby školstva.

Na Slovensku sa aktuálny štrajk spája aj s možnosťou predvolebnej politickej masáže spoločnosti. Vyššie spomínaní organizátori sa mnohokrát na otázku tohto typu vyjadrili jasne proti. Podozrenie padá na dva opozičné subjekty, SaS a OĽaNO.