Kontroverzný inzerát nórskeho sociálneho systému. Zábava, vzrušenie a lov či starostlivosť o deti?

Česká republika 2. januára 2015 (HSP/Foto:HSP)

Zábava a vzrušenie

Kovboj s lasom naháňa utekajúceho koňa. To je fotografia, ktorá je súčasťou náborového inzerátu nórskej sociálnej služby Barnevernet.

Inzerát na pozíciu vedúceho Barnevernetu v Larviku a vedúceho starostlivosti sa prvýkrát objavil v roku 2012. Reklamný inzerát s nadpisom “Hľadáte zábavu a vzrušenie?” sa aktuálne stal predmetom kritiky českého europoslanca Tomaša Zdechovského.

Europoslanec na svojom blogu uvádza, že v prípade kedy „si úrad odoberajúci deti dáva reklamu na vedúceho s kovbojom a lasom, ukazuje tým celkom výstižne, akú “drastickú“ prácu nórska sociálka odvádza. Rodičia a deti sú v roli štvanej zveri, ktorá ako náhle je chytená, sa už nikdy nemôže dostať von z pazúrov tejto organizácie. Pripomenulo mi to Orwellovo 1984. Ktokoľvek raz uviazol v sieti ideopolície, mal absolútnu istotu, že z nej nevyviazne so zdravou kožou.

Zároveň dodáva, že reklama je podľa neho výstižná, ale samozrejme úplne nevkusná a nevhodná. Odoberanie detí rodičom, metaforicky stvárnené ako chytanie splašených koní, nie je možné brať s nadhľadom a už vôbec nie ako vtip.

„Ročne je v Nórsku odobratých z rodín niekoľko tisíc detí. Z toho, u viac ako polovici sú dôvody prinajmenšom nejasné. Odoberanie detí spôsobí ročne smútok, zúfalstvo a žiaľ tisícom postihnutých detí a rodičov. Prácu v Barnevernete tak môže považovať za zábavu a vzrušenie len psychopat,“ píše vo svojom blogu Zdechovský.

Ako na záver europoslanec dodáva, všetko zlé môže byť v konečnom dôsledku na niečo dobré. Dúfa, že vďaka tomuto pracovnému inzerátu nórska verejnosť lepšie pochopí, ako Barnevernet koná a začne tlačiť na ukončenie obludných praktík tejto inštitúcie.

Najvyššia sociálna kontrola

Svoj pohľad na fungovanie nórskeho sociálneho systému poskytol aj prekladateľ a nórsky novinár pôsobiaci v Českej republike Yngvar Brenna (viac tu), ktorý uviedol, že Nórsko patrí medzi krajiny s najvyššou sociálnou kontrolou. Na tunajší sociálny systém sa podľa neho sťažujú aj samotní Nóri. Podľa jeho slov im vadí nepriehľadnosť, vykonštruované situácie, manipulácia, mnohí sa cítia ako obete káuz. „Mnohí majú pocit, že pokiaľ sa dostanú do chápadiel týchto inštitúcii, nie je cesty von,“ dodal. Niektorí sa podľa neho dokonca obracajú na Európsky súd pre ľudské práva či neziskové organizácie.

Brenna tiež poukázal na rozpor medzi propagáciou nórskej vlády vlastného systému a negatívnymi skúsenosťami nielen prisťahovalcov, ale aj samotných Nórov. Ozrejmil, že biologický princíp vzťahu rodičia-deti má ustúpiť takzvaným princípom priaznivého prirodzeného vývoja detí. Novinár tiež upozornil, že škandinávska krajina kladie dôraz najmä na práva matiek. Nazval to takzvaným “štátnym feminizmom“, kedy úrady viac obhajujú práva matiek ako otcov.

Prípad Evy Michalákovej

Príkladom „boja“ s nórskym sociálnym systémom je aj prípad Evy Michalákovej. Češke boli odobraté deti na základe podozrení, ktoré sa následne nepotvrdili (viac tu). Aj napriek tomu matka bojuje o svoje deti, ktoré môže vidieť dvakrát ročne.

Nórsky sociálny systém kritizuje nielen Česká republika, ale aj Poľsko či Rusko. Podľa vyjadrení Evy Fruhwirtovej z kancelárie europoslanca Zdechovského sa v poslednom období pridali ku kritike aj Litva, Lotyšsko a Estónsko.

ru