Koniec balkánskej trasy: Maďarsko vyhlásilo celoštátny krízový stav

Atény 10. marca 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Petr David Josek)

Po uzavretí balkánskej cesty Maďarsko vyhlásilo celoštátny krízový stav. Bulharsko chce tiež reagovať a posilniť hranice. EÚ víta uzatvorenie balkánskej cesty

Balkánska cesta pre migrantov je v skutočnosti uzavretá. Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko a Macedónsko od stredy nechcú dovoliť prejsť nikomu bez platného cestovného pasu a víza. To spôsobilo uviaznutie viac ako 35 000 ľudí-migrantov v Grécku. Avšak ani osud utečencov, ktorí už sú na ceste do západnej Európy, nie je úplne istý. Maďarsko zvolalo celoštátny krízový stav: krajina by mala posilniť policajné a vojenské jednotky na hraniciach.

Susedia z balkánskych štátov chcú, aby sa zabránilo utečencom v hľadaní nových ciest cez ich územie. Maďarsko zvolalo preventívne krízový stav, ktorý dáva polícii viac práv a umožňuje prísnejšiu kontrolu osôb. Hranice Maďarska so Srbskom a Chorvátskom sú už zabezpečené plotmi. Aj bulharská ministerka vnútra Rumyana Bachvarovová vysvetlila: “Uznávame toto riziko a podnikneme proti nemu kroky.” Uzavretie balkánskej trasy viedlo k poklesu počtu utečencov v Rakúsku a Nemecku.

Reťazová reakcia bola do pohybu uvedená Slovinskom. Vláda v utorok prekvapivo oznámila polnoci striktne uplatňovanie schengenských pravidiel len pre ľudí s platnými pasmi a vízami. Chorvátsko, Srbsko a Macedónsko súhlasili s týmto rozhodnutím. Srbská vláda napísala na svojej internetovej stránke: “Srbsko si nemôže dovoliť byť zberňou pre utečencov.”

Balkánskou cestou prišlo v roku 2015 vyše 1 milión ľudí do Rakúska a najmä do Nemecka. Balkánska cesta je však v súčasnej dobe uzavretá. Väčšina utečencov z regiónov, kde zúria občianske vojny, nemajú šancu získať platné doklady alebo víza.

Prekvapivo však uvítal tento vývoj aj Donald Tusk. Nie je to otázka jednostranných opatrení, ale spoločného rozhodnutia 28 členských štátov EÚ, povedal na Twitteri: “Nepravidelné migračné toky pozdĺž západnej balkánskej cesty sa blížia ku koncu.”

Najneskôr na budúcom summite v dňoch 17. a 18. marca chce EÚ vytvoriť alianciu s Tureckom s cieľom obmedziť príliv migrantov. Ponuka Turecka stanovuje, že EÚ môže každého nelegálne prichádzajúceho migranta z gréckych ostrovov vrátiť do Turecka. Súčasne však EÚ prevezme legálnych migrantov z Turecka do EÚ.

Zostalo však nejasné, ktoré štáty EÚ ich prevezmú. Podľa prvých úvah by Sýrčania z Turecka mohli byť rozložení podľa dohodnutého systému, prostredníctvom ktorého došlo k presídleniu 160 000 utečencov v EÚ. Ankara však požaduje zdvojnásobenie podpory EÚ na hodnotu šesť miliárd eur.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa kvôli ústupkom zo strany EÚ k Turecku sama „vyautuje“ z politickej pozície v Únii. “Pozerám sa na zjednodušenie vízového režimu a urýchlenie rokovania o vstupe do EÚ kriticky,” povedal nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt. Aj v Európskom parlamente sa stretlo zamýšľanie Angely Merkelovej s kritikou.

Situácia v Grécku je stále vážna. Podľa krízovej jednotky v Aténach v krajine uviazlo takmer 36 000 migrantov. A ich počet neustále rastie každú hodinu, pretože stále viac migrantov prichádza z Turecka. Od začiatku roka sa do Grécka dostalo až 132.000 prisťahovalcov z Turecka, z toho 38 percent sú deti, hlási Agentúra OSN pre utečencov.