Kongres národnostných menšín v hlavnom meste Estónska: Všetci sú jednoznačne proti prisťahovalcom, tvrdia, že už ich prijali dosť

Tallinn 14. novembra 2016 (HSP/Foto:YouTube)

V hlavnom meste Estónska Tallinne sa uskutočnil III. Kongres národnostných menšín tejto pobaltskej krajiny. Hlavnou témou bola, pochopiteľne, otázka existencie národnostných menšín, nie však „domácich“, ale „cudzích“ – prisťahovalcov.

Téma prílevu migrantov je tak aktuálna v súčasnosti, že národnostné menšiny Estónska sa na svojom kongrese takmer nezaoberali vlastnou situáciou, ale diskutovali o tom, čo ďalej s migrantmi: prijímať ich do krajiny alebo neprijímať a ak prijímať, tak aký počet. Samozrejme, táto otázka sa bezprostredne dotýkala aj existencie všetkých obyvateľov krajiny a teda aj zástupcov národnostných menšín.

V úvode kongresu, ktorý sa konal v priestoroch Nacionálnej knižnice v Tallinne, predseda predstavenstva Rady predstaviteľov estónskych národnostných menšín Rafik Grigorian poukázal na to, že prisťahovalci to nie je problém Estónska, ale celej Európskej únie. Pripomenul, že táto otázka je tak závažná, že organizátori kongresu na svoje zasadnutie pozvali aj novú prezidentku Estónska Kersti Kaljulaidovú, ktorá nastúpila do svojej funkcie pred mesiacom. Prezidentka však na kongres neprišla, zdôvodnila to tým, že je v prvých dňoch na úrade zaneprázdnená a má iné, oveľa dôležitejšie povinnosti.

Jeden z najzaujímavejších prejavov na kongrese predniesol bývalý primátor hlavného mesta Tallinnu Mihhail Kõlvart /na snímke/, ktorý prízvukoval, že niektoré štáty „exportujúc demokraciu“ zneužívajú celú situáciu s migrantmi a musia počítať s tým, že to všetko sa skončí katastrofou a v Európe zavládne poriadny chaos. „Estónsko je súčasťou európskeho priestoru a s týmto problémom sme sa stretli už teraz,“ podčiarkol. Pripomenul, že vedenie krajiny od samotného začiatku bolo naladené negatívne čo sa týka príjmu utečencov v Estónsku.

Rečníci poukázali na to, že aj bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves jasne sa vyjadroval na margo prijímania prisťahovalcov. Dokonca mal aj „špecifické poznámky“, keď tvrdil, že Estónsko už predtým prijalo 300 tisíc migrantov, keď mal na myslí ruskú menšinu v Estónsku. Mihhail Kõlvart pripomenul, že bývalá estónska vláda musela súhlasiť s „nariadením“ z Bruselu, že príjme 200 utečencov, avšak odmietala ďalšie požiadavky o zvýšení tejto kvóty. To však nepomohlo a Brusel už trvá na tom, aby Estónsko prijalo 500 utečencov.

Rečníci pripomenuli, že postoj voči príjmu migrantov sa v Estónsku radikálne zmenil. Kým predtým väčšina obyvateľstva pozitívne si všímala fakt, že do krajiny príde niekoľko stoviek utečencov, v súčasnosti drvivá väčšina obyvateľstva je naladená veľmi negatívne.

Mihhail Kõlvart podčiarkol, že Brusel svojim konaním likviduje dva mýty – o sociálnom zabezpečení a o európskej tolerantnosti. „Po prvé, naši ľudia vidia, že prichádzajú sem migranti a dostávajú všetko – vysoké dávky, ubytovanie, prácu a pod. Mnoho z toho nemajú ani domáci obyvatelia a proti tomu sa začínajú búriť. Naši ľudia sa zlostia a sú nahnevaní. Nič dobre to neveští,“ zdôraznil.

Kritizoval aj politiku EÚ a samotného Estónska voči Rusku: „Viac ako 20 rokov nás strašia akýmsi „vonkajším nepriateľom“. Všetci vieme, koho majú na mysli. A všetci vieme, že to je hlúposť. A už nám vytvárajú ďalší problém. Ak Estónsko bude musieť prijať tých 500 utečencov, tak to ešte nejako zvládne, ale ak sem budú prichádzať stovky a tisíce, naša krajina skolabuje – nie sme pripravení na to ani morálne, ani fyzicky, ani finančne,“ podčiarkol.

Ďalší rečníci zdôraznili, že „import“ utečencov sa začal na jar a žiadali, aby nová prezidentka krajiny sa pokúsila zastaviť tento prílev migrantov do Estónska, aby to nenarobilo veľké ekonomické a sociálne problémy a nevyvolalo občianske nepokoje.

Eugen Rusnák