KOALÍCIA: Zánik Schengenu by Slovensko výrazne poškodil. OPOZÍCIA: Schengenský priestor je v ohrození, jeho redukcia je neprijateľná

Bratislava 16. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michal Svítok)

Schengenský priestor je vplyvom migračnej krízy ohrozený. Ak by došlo k jeho zániku, Slovensko by to výrazne poškodilo. Ľudia by prišli o voľný pohyb a poškodilo by to aj ekonomiku. Zhodujú sa v tom koaličné strany Smer-SD a Most-Híd. So #Sieťou sú za udržanie Schengenu. SNS hovorí, že ak niektoré štáty opäť zavedú hraničné kontroly, mali by sme to rešpektovať a možno sa aj pridať

“V prípade, že sa nepodarí zastaviť migračnú vlnu, je budúcnosť Schengenu v reálnom ohrození,” uviedol pre TASR Smer-SD. Podľa Františka Šebeja z Mosta-Híd Schengen vznikol ako projekt do dobrého počasia, nepočítal s masovou migráciou. Nazdáva sa, že projekt nie je odsúdený na zánik, ale bude treba veľa úsilia na jeho zachovanie. Smer-SD verí, že Európska komisia ani členské štáty Európskej únie nebudú riskovať čierny scenár a podarí sa zachovať jednu z hlavných vymožeností EÚ.

Podľa experta #Siete pre medzinárodné a európske vzťahy Vladimíra Bilčíka bude Schengen fungovať, ak členské krajiny spoločne zvládnu vlastné politické problémy aj kontrolu nad migráciou. Poukázal na dohodu Európskej únie s Tureckom a ďalšie opatrenia. “Dávajú reálnu nádej na úspešné pokračovanie schengenského režimu,” poznamenal pre TASR. SNS si myslí, že Schengen nie je vplyvom migračnej krízy nejako veľmi ohrozený. Treba podľa nej zabrániť masívnemu a nekontrolovanému vstupu cudzincov na územie EÚ.

Tri koaličné strany tvrdia, že Schengen treba zachovať. “Návrhy na zúženie schengenského priestoru sú nezmyselné aj nebezpečné a potopili by zmysel jeho fungovania,” uviedol Smer-SD. Myšlienky na obmedzenie podľa Šebeja popierajú podstatu európskej integrácie. “Je v strategickom záujme SR a našich partnerov udržať doterajšie výhody voľného pohybu osôb a tovaru v rámci Schengenu. Schengenský priestor musíme posilniť, nie ho oklieštiť,” zdôraznil Bilčík.

Podľa trojlístka by oklieštenie alebo zánik Schengenu Slovensko poškodilo. “Rozpad Schengenu by znamenal zrušenie jedného zo základných práv, a to je voľný pohyb osôb v rámci EÚ. Zrušenie Schengenu by negatívne ovplyvnilo slovenskú ekonomiku,” vysvetlil Smer-SD. Podobný názor má aj Most-Híd a #Sieť. “Znamenalo by to straty ľudské aj nevyčísliteľné hospodárske,” povedal Šebej. “Úplne zrušenie Schengenu by prinieslo praktický koniec súčasnej Európskej únie. Slovensko by sa ocitlo v politickej neistote,” povedal Bilčík.

SNS v súvislosti s obmedzením či zrušením Schengenu uviedla, že ak sa niektoré štáty z dôvodu lepšej ochrany svojho obyvateľstva rozhodnú pre opätovné zavedenie kontroly hraníc, mali by sme to rešpektovať a možno sa aj pridať. Hraničné kontroly by podľa SNS asi najviac skomplikovali život výrobcom závislým od cezhraničných subdodávok v režime “just in time”. “Verejnosti by zavedenie hraníc mierne skomplikovalo cestovanie, ako aj obchodný styk so zahraničím,” doplnili národniari. Aby k tejto situácii nedošlo, podľa SNS treba zastaviť migrantov na schengenských hraniciach a tých, čo nemajú nárok na azyl vracať do krajiny pôvodu.

SNS hovorí aj o dôkladnej ochrane schengenských hraníc, podobne ako Smer-SD. Ten v záujme zachovania Schengenu podporuje riešenia dohodnuté všetkými štátmi EÚ. Slovensko podľa nej môže byť príkladom pri ochrane vonkajšej hranice EÚ aj v solidarite. Podľa Šebeja má Slovensko ústretovo kooperovať s Európou. “A nevystrkovať výhražne bradu, neviesť ultimatívne reči, že my to nikdy nedovolíme, lebo to nemá žiadny zmysel. Musíme obnoviť našu povesť ako lojálneho a spolupracujúceho partnera,” povedal.

Podľa #Siete si jednotlivé štáty musia plniť záväzky voči Schengenu a v prípade krízových situácií prijímať spoločné opatrenia a vzájomne sa podporovať pri riešení problémov na vonkajších hraniciach EÚ. Slovensko podľa Bilčíka musí dôsledne chrániť svoju východnú schengenskú hranicu a počas tohtoročného predsedníctva v Rade EÚ presadzovať ďalšie spoločné opatrenia EÚ na zmiernenie vonkajších tlakov na schengenský priestor.

Schengenský priestor je vplyvom migračnej krízy v ohrození, jeho oklieštenie je však z pohľadu Slovenska neprijateľné. Zhodli sa na tom oslovené opozičné strany a hnutia s tým, že pre zachovanie európskeho projektu musia byť dodržiavané dohodnuté pravidlá.

“Nielen projekt schengenského priestoru, ale aj celej európskej integrácie je ohrozený predovšetkým pre to, že sa beztrestne nedodržiavajú schválené dohody. V prípade Schengenu je to napr. povinnosť efektívne ochraňovať vonkajšie hranice, čo v niektorých krajinách úplne zlyhalo,” upozornil poslanec Martin Klus (SaS), ktorý pripúšťa, že po dosiahnutí dohody s Tureckom a uzavretí tzv. balkánskej cesty by sa mohlo blýskať na lepšie časy.

Úvahy o oklieštení Schengenu však považuje za absolútne neprijateľné. “Ak má dôjsť k okliešťovaniu, tak len o krajiny, ktoré si vedome nebudú plniť svoje povinnosti. Príkladom je Grécko v nedávnych mesiacoch. Európa bez hraníc je jeden z najdôležitejších a najviditeľnejších výdobytkov európskej integrácie. Zrušenie schengenského priestoru by skôr či neskôr mohlo viesť k deštrukcii EÚ ako takej,” upozornil Klus s dôvetkom, že sa musia dodržiavať pravidlá a ak nastane kritická situácia, tak je nevyhnutné byť ďaleko viac akcieschopnejší.

Aj hnutie OĽaNO-NOVA považuje Schengen za ohrozený. “Chýba spoločné konanie členských štátov voči výzvam migračnej krízy a práve jednostranné riešenia niektorých členských štátov spôsobujú jeho ohrozenie. Kým sa neprijmú účinné riešenia na európskej úrovni platné pre všetkých, ktoré obmedzia migračné toky do Európy, hraničné kontroly, ktoré dnes existujú v prípade ôsmich štátov EÚ, budú trvať,” reagoval hovorca hnutia Dano Mitas.

Podobne ako SaS aj Obyčajní považujú myšlienky o minischengene za neprijateľné. “Treba hľadať také riešenia, aby bol výdobytok voľného pohybu osôb zachovaný v súčasnej podobe,” zdôraznil Mitas. Podľa jeho slov pre Slovensko, ktoré je životne závislé od exportu, je otvorenosť hraníc mimoriadne prospešná. “Jedinou cestou k zachovaniu Schengenu je dôsledná ochrana vonkajších hraníc EÚ,” dodal Mitas.

Šéf Sme rodina Boris Kollár vníma ohrozenie Schengenu, je však presvedčený, že ak prevládnu argumenty zdravého rozumu u všetkých zúčastnených, tak sa nemáme čoho obávať. “Oklieštenie tohto priestoru by rozhodne poškodilo všetkých a problém by to nevyriešilo. Pre Slovensko by to znamenalo hospodárske škody, ktoré by sa mohli prejaviť na životnej úrovni obyvateľstva. Musíme trpezlivo presviedčať partnerov o niektorých nerealistických predstavách, akými chceli riešiť migračnú krízu,” odporučil Kollár.

Podľa europoslankyne za mimoparlamentné KDH Anny Záborskej je zásadnou podmienkou voľného pohybu osôb medzi členskými štátmi bez kontroly na hraniciach ochrana vonkajších hraníc EÚ. “Začína byť jasné, že udržanie schengenského priestoru slobody je priamo závislé od dohody členských štátov o spoločnej zodpovednosti za vonkajšiu hranicu. Ak bude takáto dohoda prijatá, voľný pohyb osôb a tovarov v únii zostane zachovaný,” tvrdí.

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) vníma súčasnú situáciu aj ako príležitosť na zlepšenie Schengenu. “Žiaden členský štát sa už nemôže tváriť, že sa ho ochrana vonkajšej hranice netýka. Naopak, musia sa na ňom podieľať všetky štáty a spoločne znášať náklady a zodpovednosť,” odporučil.

Návrhy na oklieštenie Schengenu vníma Záborská ako vyjednávacie pozície jednotlivých štátov, medzi ktorými sa bude hľadať dohoda. Štefanec ich označil za nebezpečné. “Ich realizácia by mohla viesť k rozpadu EÚ a politickému chaosu na našom kontinente,” varoval.

Mimoparlamentná SMK uznáva, že migračná kríza ohrozila fungovanie Schengenu, pretože niektoré členské štáty ignorovali povinnosť zabezpečiť riadne fungovanie systému na vonkajších hraniciach. “Nedodržiavanie vopred stanovených pravidiel spôsobilo chaos a nevraživosť. Vďaka dohode s Tureckom teraz máme nejakú šancu na to, aby sme si ako členské krajiny premysleli, či to s fungovaním Schengenu myslíme vážne. Ak áno, prax musíme zosúladiť s pravidlami na papieri, prípadne systém zreformovať, aby bol pripravený na budúce výzvy na vonkajších hraniciach priestoru,” uviedla tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová.

Zánik schengenského priestoru by priniesol členským krajinám iba straty. Len samotný akt uzavretia vnútorných hraníc medzi štátmi Schengenu by podľa odhadov Európskej komisie priniesol náklady vo výške minimálne 18 miliárd eur. Domnieva sa bezpečnostný analytik Milan Žitný.

“K tomu treba prirátať ďalšie dôležité položky – skľučujúce dlhotrvajúce zápchy na hraničných priechodoch, nekonečné kolóny nákladných áut, rapídne zníženie obchodného obratu a príjmov nielen v prihraničných oblastiach, ktoré žijú z takzvanej nákupnej turistiky a služieb, súčasne by nastal útlm turistického ruchu a s ním spojených sekundárnych služieb, a samozrejme, treba očakávať aj radikálne zvýšenie výdavkov zo štátnych rozpočtov na ochranu štátnych hraníc,” pripomenul pre TASR Žitný.

Podľa jeho ďalších slov v konečnom dôsledku by aj spoločná európska mena stratila opodstatnenie a s najväčšou pravdepodobnosťou by zanikla, ako varujú ekonomickí analytici. “Je dnes preto v životnom záujme všetkých členských štátov schengenského priestoru udržať jeho súčasnú podobu. To bude možné len striktnou ochranou vonkajších hraníc a hraničných priechodov na všetkých vstupoch do schengenského priestoru, ich čo najvyššou, ak už nie stopercentnou nepriedušnosťou a zásadne jednotnou politikou všetkých zúčastnených krajín. Aktuálne návrhy a pokusy o legislatívne zmeny súčasných pravidiel Dublinských dohovorov tak, aby každý členský štát mal povinnosť prijať na svojom území imigrantov bez ohľadu na to, v ktorej krajine vstúpili na územie Európskej únie, v kombinácii s povinnými, nekompromisne záväznými kvótami, však idú proti snahám o udržanie Schengenu,” pokračoval bezpečnostný analytik.

Podčiarkol, že “každá krajina, ktorá nebude s týmito zmenami súhlasiť – a prvé reakcie naznačujú, že ich nebude málo – si bude riešiť problémy s nelegálnou migráciou samostatne. To sme už videli vlani v Maďarsku alebo v Rakúsku, prípadne v spolupráci so susedmi, ako to vidno na koordinácii Vyšehradskej štvorky. Aj Rakúsko sa dnes spolieha najmä na seba a bez ohľadu na pripravované zmeny v legislatíve začalo budovať pre očakávaný nával ilegálnych migrantov zo severnej Afriky, cez Taliansko, do Európy pásmo plotov na rakúsko-talianskej hranici. Treba zdôrazniť, že reakčná doba európskych politických orgánov v rozhodovacích procesoch na dynamické udalosti súvisiace s migráciou je na úrovni pretekov záhradných slimákov s africkými antilopami. Preto by sa mala Európska komisia koncentrovať na operatívnu stránku problému dovtedy, až kým politické špičky únie nenájdu spoločný modus operandi s dlhodobým a pre všetkých zúčastnených uspokojivým účinkom. Ak to nedokážu, schengenský priestor síce možno zostane na papieri, v skutočnosti ale prestane fungovať,” pokračoval Žitný.

“Katastrofický scenár bude potom vyzerať tak, že problémy, ktoré sa budú v dôsledku rozporov hromadiť, dosiahnu také rozmery, že problém spoločnej jednotnej Európy sa bude javiť ako malicherný a nebude prakticky nikoho zaujímať,” zdôraznil.