Keller varuje pred kvótami EÚ na imigrantov

Praha 1. júna 2015 (HSP/parlamentnilisty/Foto:TASR/AP-Carmelo Imbesi)

Prinášame vám rozhovor s nestraníckym europoslancom za ČSSD, profesorom sociológie Janom Kellerom, ktorý varuje pred kvótami na imigrantov

Európska únia chce riešiť príliv imigrantov z Afriky a Blízkeho východu tým, že členským štátom EÚ pridelí kvóty. Dokonca sa pre nás už zverejnili niektoré čísla. Čo si o tom myslíte?

Záväzné kvóty pre krajiny EÚ sa mi nepáčia predovšetkým z dvoch dôvodov. Sú vo svojom dôsledku zásahom do sociálnej politiky členských krajín. Sociálna politika je v právomoci členských krajín. Ony majú suverénne rozhodovať o tom, koľko prostriedkov na sociálne účely pridelia a pre ktoré cieľové skupiny ich určia. Ak však krajinám pridelíme určite kvantá ľudí, ktorí nemajú vôbec nič, je jasné, že miestny nezamestnaní, rodiny v existenčnej núdzi a ďalší budú musieť počkať, čo sa im zvýši. Ibaže by sa najbohatšie majetkové skupiny na utečencov zložili dobrovoľne samy a zo štátneho rozpočtu by tie peniaze nešli. Máme nejakých dvadsať tisíc dolárových milionárov, o pár tisíc utečencov by sa iste postarať dokázali. Najmä tí, ktorí sú proti zvyšovaniu daní, ale prúd utečencov im nevadí.

Druhý problém je v tom, že nikto dnes nedokáže povedať, kde je horná hranica záväzných kvót. V krajinách Stredného východu a v Afrike prežívajú desiatky miliónov potenciálnych utečencov. Na zabezpečenie ich živobytia by už ani dolároví milionári nestačili. Tých dôvodov je samozrejme viac, k niektorým ďalším sa možno ešte dostaneme.

A ako to bolo teda vlastne s tým vaším hlasovaním o uznesení Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla kvóty na imigrantov? Na internete sa totiž objavili zoznamy europoslancov, ktorí hlasovali za, a vy ste tam bol uvedený medzi nimi. Pritom sa k masovej imigrácii staviate kriticky …

Hlasovalo sa dlhšie ako dve hodiny o stovkách viac aj menej závažných vecí a bod o záväzných kvótach som prehliadol. Bol vsunutý medzi úplné banality, ktoré s Českou republikou nijako nesúviseli. Akonáhle som omyl zistil, nechal som zaprotokolovať, že došlo k omylu a zmenil som svoje hlasovanie na “proti”, čo je našťastie v určitej lehote možné.

Nebola chyba, že ČR prijatím Lisabonskej zmluvy súhlasila s presunom rozhodovania o imigrácii do hlasovania v kvalifikovanej väčšine, kde môžeme byť prehlasovaní? A vtedajší eurokomisár Franco Frattini hovoril o kvótach na imigrantov dávno pred prijatím Lisabonu …

Bohužiaľ si európske predpisy neraz odporujú. Ten, o ktorom hovoríte, podľa môjho názoru, odporuje princípu suverenity členských štátov v sociálnej oblasti. Zasahuje tiež do princípu bezpečnostnej a obrannej politiky, ktorú si navyše Európa ešte stále poriadne neujasnila.

Nestálo za to mať aspoň nejakú výnimku? Nebolo zlyhanie Václava Klausa, že to ratifikoval bez takej poistky?

Myslím si, že práve Václava Klausa netreba obviňovať z toho, že by bol voči Európe príliš ústretový. Myslím si, že v čase prijatia Lisabonskej zmluvy si snáď nikto nedokázal predstaviť, ako rýchlo a ako osudovo sa môže situácia zmeniť. Niektorí si to nepripúšťajú ani dnes.

Otázka na telo. Hovorí sa “bližšia košeľa než kabát”. Je vám milšia Európska únia, alebo Česká republika? Keď dôjde na lámanie chleba a EÚ bude presadzovať niečo, čo je pre našu krajinu očividne absolútne nevýhodné, budete ako “proeurópsky” politik lojálni Bruselu, alebo Českej republike?

Ja verím, že sme stále ešte v situácii, kedy otázka takto nestojí. Uvedomte si, že v prípade rozpadu Európskej únie zostaneme úplne bezprizorní. Iba blázon by si mohol myslieť, že budeme ako rovný s rovným spolupracovať s Nemeckom, alebo s Ruskom, alebo s Amerikou. Nemáme banky, nemáme priemysel, nemáme armádu. Keby sme chceli opevniť pohraničie, museli by sme to zadať cudzej firme, aby tie bunkre niekto z našich nevytuneloval. Loďstvo sme venovali podvodníkovi a počas krátkej doby prídeme o zvyšky tých 17 lietadiel, ktoré zostali z predtým slávnych Českých aerolínií. Naša jediná šanca je, že s ďalšími malými štátmi budeme v rámci EÚ brániť svoje záujmy. Môžeme sa spoľahnúť len na to, že ak by EÚ chcela malým diktovať veci pre nich absolútne neprijateľné, je nás v tom viac. Ak na túto šancu rezignujeme, ďalšiu už tiež nemusíme dostať. Takže odpovedám na vašu otázku: pretože mi ide o Českú republiku, neželám si rozpad EÚ, ale takú jej podobu, v ktorej by mali malí šancu. Bez takejto EÚ štáty nášho typu šancu mať nebudú.

Kto nesie podľa vás zodpovednosť za terajší masový príliv utečencov?

Tých vinníkov je celý rad. Pod dohľadom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu bol rad krajín reštrukturalizovaný tak, že sú dnes beznádejne zadlžené, ich pôvodné systémy sociálnej ochrany sú zničené a žiadne nové nevznikli. Opísal som to zhruba pred desiatimi rokmi v knižke Teória modernizácie. Modernizácia chudobných krajín v réžii bánk a investorov síce pomohla silným finančným skupinám, v rozvojových krajinách však často viedla k občianskym vojnám, hladu a biede. Korunu tomu nasadili cielené vojenské akcie Spojených štátov, ale aj Francúzska či Veľkej Británie, v menšej miere iných takzvaných “ochotných”. Vlastne by bol zázrak, keby po tom všetkom, čo bolo napáchané, k novému sťahovania národov nedošlo. Historicky je to úplne absurdné. Vezmite si, že v 50. a 60. rokoch bolo cieľom rozvojových krajín zbaviť sa kolonizátorov a zriadiť svoj vlastný štát. Počas nasledujúceho pol storočia sme toho my aj ich mocenské elity (ktoré boli často dosadené zvonku) toho narobili toľko, že cieľom stále väčšieho počtu ľudí bolo z vlastného štátu utiecť. Riešenie predsa nemôže byť, že ich presťahujeme do Európy, k čomu bol potom boj proti kolonializmu?

A nemal by náklady za to niesť ten, kto to spôsobil?

Fond, o ktorom som hovoril a ktorý by mal hradiť to, čo možno zaplatiť peniazmi, by mali napĺňať krajiny a inštitúcie, ktoré tieto krajiny svojou zištnou hospodárskou politikou a zločineckými vojenskými zásahmi rozvrátili. Už som ich vymenoval.

Sociológ Petr Hampl uviedol, že v krajnom prípade, keby nelegálne imigranti nereagovali a nedarilo by sa zadržať ich príliv z mora či cez suchozemské hranice, tak by sa mali lode s nimi potápať a na hraniciach by sa na ne malo strieľať. Nemá štát právo brániť svoje hranice proti votrelcom so zbraňami, rovnako ako má právo majiteľ domu brániť svoj dom zbraňou?

Keby som bol utečencom, tak vám na to namietnem, že svet by sa stal lepším, keby niekto zastrelil sociológa Hampla. Nie je predsa riešenie rozvrátiť celé štáty a potom postrieľať tých, ktorí v týchto štátoch už žiť nemôžu. Na rozdiel od kolegu Hampla si nemyslím, že jeden zločin možno napraviť iným zločinom. Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa v tých krajinách zase žiť dalo.

Prezident Miloš Zeman nedávno o imigrantoch povedal: “Každý má žiť vo svojej pôvodnej krajine. Niečo iné je cestovať a spoznávať iné kultúry a niečo iné vo svojej pôvodnej vlasti pre jej prospech pracovať. Myslím, že títo ľudia by mali žiť vo svojich krajinách, tam praktizovať svoje náboženstvo a nepokúšať sa narušovať normálny život v krajinách, ktoré majú inú kultúru. “Čo si o tom myslíte?

Úplne s pánom prezidentom súhlasím. Ak sa chcem zoznámiť s arabskou či africkú kultúrou, ktoré sú mi samy o sebe sympatické a priťahujú ma, nechcem kvôli tomu jazdiť do Beskýd.

A Zeman potom prisťahovalcom odkázal: “Povedal by som im: Ak nedokážete prijať pravidlá hostiteľskej krajiny, a vraždenie novinárov rozhodne nie je prijímaním pravidiel, vráťte sa domov do svojej pôvodnej vlasti.” Čo si myslíte o možnej repatriácii neprispôsobivých či kriminálne žijúcich imigrantov?

Myslím si, že prevencia je lepšia, než následné naprávanie niečoho, čo už spravidla už ani napraviť nedá.