Praha 3. novembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Alex Brandon)
Najmä bravčová masť bola v minulosti veľmi obľúbenou a dostupnou ingredienciou. V druhej polovici minulého storočia sa začali množiť správy vedcov o zlom vplyve na srdcovo-cievny systém a podobne. Teraz sa karta obracia a odborníci zverejňujú čoraz viac štúdii o pozitívnych účinkoch živočíšnych tukov. Informáciu zverejnil portál Lidovky.cz.
V posledných rokoch sa názory na cholesterol prehodnocujú a už sa za toľko problematický nepokladá. “Za rizikové sa považuje zloženie mastných kyselín, respektíve vysoký obsah nasýtených a najmä transmastných kyselín,” vysvetľuje profesorka Jana Dostálová, odborníčka na analýzu potravín a tovaroznalectvo z VŠCHT, ktorá sa sústreďuje najmä na problematiku tukov.
“Masť môže obsahovať transmastné kyseliny len v stopách a obsah nasýtených mastných veľmi závisí na krmive. Čím menej nasýtených mastných kyselín masť obsahuje, tým je mäkšia a pre výživu vhodnejšie,” upresňuje odborníčka. Zloženie mastných kyselín masti je podľa nej dokonca výhodnejšie ako u tukov z paliem, loja a mliečneho tuku. Ešte o niečo lepšie je na tom z nutričného hľadiska sadlo husacie a kačacie, ktoré má oveľa viac pozitívne pôsobiacich nenasýtených mastných kyselín, a teda aj menej kyselín nasýtených.
Pripája sa aj nutričný špecialista Pavel Suchánek z poradne FitBee, ktorý je zároveň výskumným pracovníkom so zameraním na vplyv výživy a pohybu na hladinu cholesterolu v krvi v pražskom IKEM. Dodáva, že masť je bohatá najmä na kyselinu stearovú, ktorú podľa niektorých údajov môžeme čiastočne premeniť na neutrálnu kyselinu olejovú.
Najväčšiu nevýhodu masti čoby stopercentného tuku v súčasnosti predstavuje jeho vysoká energetická hodnota. “Naši predkovia, najmä na vidieku, veľa fyzicky pracovali, takže si vysoký príjem energie zo masti mohli dovoliť. Často hovorím: Dedko alebo pradedo si natrel chlieb masťou a šiel pokosiť lúku, teraz človek väčšinou usadne k počítaču a prijatú energiu nevydá, ale uloží a potom pribúda na váhe,” hovorí Dostálová.
V poslednej dobe zaznievajú názory, že skôr ako cukor je pre telo efektívnejšie palivo práve tuk a tiež niektoré vitamíny sú rozpustné iba v tukoch. Sadlo by sa ale nemalo na jedálničku vyskytovať denne. Odborníci radia tuky striedať. Pre tepelnú úpravu odporúča nutričný špecialista Pavel Suchánek olej repkový, ktorý má veľmi vysoký “bod zadymenia”. Prepaľovať sa začína až pri 240 stupňoch. Do studenej kuchyne a šalátov je vhodný olej z vlašských orechov. Tie je možné kombinovať za studena lisovaným olivovým olejom, konopným olejom, ale aj kvalitným maslom.
“Masť je základná potravina, ktorá by podľa mňa nemala chýbať v žiadnej chladničke. Má perfektné univerzálne použitie či už v kuchyni, alebo v domácnosti,” potvrdzuje mäsiar František Kšán, ktorý najprv dlhé roky pôsobil v legendárnom obchode svojho otca na pražskom Břevnove a teraz je tvárou mäsiarstva Naše mäso siete Ambiente.
“My starí mäsiari sme si vždy smažili rezne na masti. Moja babička Lidmila, na masti robievala aj šišky a pridávala ju tiež do buchiet,”spomína Kšán na babičku, ktorá pred pár týždňami zomrela. Sám si sadlo škvarí z přeštických čiernostrakatých ošípaných, ktoré sú naň bohaté, časť ho dodáva do svojich reštaurácií, zvyšok predá v obchode: “Teraz ho máme skôr nedostatok.”