Karol Farkašovský: Trestal by som prejavy extrémizmu i vulgarizmy v Národnej rade

Bratislava 5. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Ján Podmanický by na výrokovú imunitu na pôde parlamentu nerád siahal

Demokracia by mala vytvárať nástroje, aby potláčala extrémizmus, na uliciach i v parlamente. Preto by sa aj výroková imunita nemala vzťahovať na vystúpenia, ktoré podnecujú nevraživosť medzi ľuďmi. V diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol poslanec za SNS v Národnej rade (NR) SR Karol Farkašovský.

Reklama

Na snímke poslanec Karol Farkašovský (SNS)

Obmedzenie výrokovej imunity by sa malo podľa neho vzťahovať aj na vulgarizmy. “Parlament je najvyšší zákonodarný orgán, zrkadlí kultúru vzťahov smerom k občanovi,” upozornil Farkašovský.

Ján Podmanický (Smer-SD) by na výrokovú imunitu na pôde parlamentu nerád siahal. “Keď zatvoríme ústa v parlamente, tak sa to bude riešiť na ulici a to ešte len bude problém,” uviedol. Súhlasí však s tým, že každý poslanec musí vedieť, kde sú hranice, za ktoré nemožno ísť. “Takými výrokmi sú aj tie, ktoré podnecujú nenávisť a nevraživosť medzi ľuďmi,” uviedol.

Reklama

Podľa poslanca SaS Martina Poliačika je dôvodom, prečo sa začala diskusia o výrokovej imunite, novela rokovacieho poriadku. Podľa neho vytvorila väčší priestor pre radikálnych poslancov. “To, že môžu fašisti stáť za tým ampliónom v parlamente a rozprávať tie svoje bludy, koľko chcú, je preto, lebo im to umožnil nový rokovací poriadok. To je dôsledok toho, že sa k vecným dôvodom nedostaneme, ale zaoberáme sa hlúposťami, procesmi v parlamente a reálne problémy neriešime,” povedal Poliačik, ktorý za nárastom extrémizmu vidí i neschopnosť strany Smer-SD spravovať štát. “Rozpadajú sa im inštitúcie, ktoré nemajú dôveru ľudí, to naháňa obrovským spôsobom vodu na mlyn takým, ako sú Kotlebovci,” dodal.

Podmanický jeho slová odmieta. Upozorňuje i na to, aby sa problém extrémizmu nezveličoval. “Je to problém, treba sa k tomu postaviť zodpovedne, no štátne orgány túto úlohu zvládajú,” uviedol. Poukázal i na to, že s extrémizmom majú problémy, a väčšie ako Slovensko, aj vyspelé demokracie v Nemecku, Francúzsku či Španielsku.

Podľa Poliačika je to akútne podceňovanie problému. Upozornil na to, že na Slovensku napríklad chýba priestor pre prácu s ľuďmi, ktorí chcú vystúpiť z fašistických skupín a chcú sa uplatniť, štát nemá ani jednoznačne nastavený koncept vo vzdelávaní občianskej spoločnosti. „V oblasti prevencie a pomenovávania problémov hlboko zaostávame,“ uviedol.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.