Haag 24. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Michael Kooren)
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyniesol odsudzujúci rozsudok bývalému lídrovi bosnianskych Srbov Radovanovi Karadžičovi za zločiny v Bosne a odsúdil ho na 40 rokov väzenia za zločiny spáchané v Bosne v 90. rokoch minulého storočia.
Proti rozsudku môže byť neskôr podané odvolanie.
Bývalý politický líder bosnianskych Srbov, ktorému je teraz 70 rokov, je najvyšším činiteľom medzi vysokopostavenými obžalovanými Haagskeho tribunálu.
Celých 13 rokov sa skrýval pred medzinárodným súdnictvom, pričom v poslednej dobe, pred tým, než bol chytený, žil v Belehrade ako doktor Dragan Dabič a venoval sa alternatívnej medicíne. V Belehrade bol zadržaný 21. júla 2008.
Karadžič sa obhajoval sám a obviňuje Západ, že sa chce mstiť na Srboch
Súdny proces s Radovanom Karadžičom trval viac ako šesť rokov, od 26. októbra roku 2009. Svoju vinu však nikdy nepriznal. Od roku 2012 sa Karadžič obajoval sám, a jeho obhajoba má 874 strán, kde vysvetľuje, že všetko, čo v krajine konal, bolo v intenciách jeho patriotizmu, a že musel bojovať o uchovanie srbskej identity národa. Karadžič za celý čas prehlasoval o svojej nevine a súd nazval výtvorom Západu, ktorý sa mstí na Srboch.
Počas procesu odmietol všetky obvinenia a odvolával sa predovšetkým “na dobré veci, ktoré vykonal”. V obhajobe tiež hovorí: “Urobil som všetko pre to, aby som sa vyhol vojne” a “nikdy som si nemyslel, že vznikne nejaká genocída”. Bývalý srbský líder tiež trvá na tom, že počet obetí vojny, ktorý sa šíri médiami, nie je vierohodný, a že v skutočnosti je počet obetí značne menší. “Časom sa však táto pravda bude čoraz viac ukazovať a všetky tieto obvinenia a propaganda budú slabšie a slabšie.” (K téme o počte obetí v Srebrenici si môžete prečítať aj tu.)
Na margo Srebrenice Karadžič povedal, že v časoch masakry nevedel o zabíjaní tisícov moslimských väzňov, čo nazval “ďalšou hrôzou” no popiera samotnú jej defíciu ako “genocídu”, ktorú naformulovala obžaloba. Vysvetlil, že v pozadí masakry nestál žiaden plán eliminovať bosniackych moslimov: “Nikto spomedzi srbských lídrov nechcel zle ani moslimom ani Chorvátom.”
Na masakru v Srebrenici nejestvuje v súčasnosti jednotný názor. Predovšetkým Srbi sa domnievajú, že masaker slúžil ako zámienka pre vtedajšieho prezidenta USA Billa Clintona na spustenie bombardovania od 30. augusta do 20. septembra 1995, ktoré bolo známe pod pojmom “Rozhodná sila”. Šlo o intenzívne bombardovanie s využitím bombami s ochudobneným uránom, ktorou silové zložky NATO rozdrvili srbsko-bosniansku armádu a zničili jej kontrolné systémy na danom teritóriu. Srbi boli donútení vzdať sa a prijať Daytonské dohody, podľa ktorých sa Bosna rozdelila na dve časti – chorvátsko-moslimskú a srbskú. Rozdelením boli Srbi ponižujúco potrestaní, nakoľko prišli o veľkú časť území, o ktoré tvrdo bojovali tri roky. Viac si k tomu môžete prečítať aj tu.
7.7°C
Streda 
Štvrtok 
Štvrtok 
Štvrtok 
Sobota 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
