Kansan Uutiset: Rusko je dobrý nepriateľ

Helsinki, 22. januára 2017 (HSP/Foto: Screenshot Kansan Uutiset)

Svetové média pokračujú prepierať špinavé prádlo v súvislosti so súčasnou politikou Ruska. Mnohé ho označujú za nepriateľa, agresora a Kremeľ označujú za pôvodcu takmer všetkého svetového zla. Niektorí novinári však majú odlišný pohľad

V tomto smere nás zaujal článok fínskeho novinára Olliho Tammilehtoa v denníku Kansan Uutiset, v ktorom prezentuje, povedzme, trochu odlišný pohľad na dianie v Rusku, politiku Moskvy a hystériu európskych a zaoceánskych politikov, analytikov a médií. Na rozdiel od drvivej väčšiny svojich kolegov sa neriadi „argumentáciou“ v štýlu „Ten je debil, pretože je debil“, ale skutočne sa snaží prezentovať argumenty a fakty a nie výmysly. Pozoruhodný článok Olliho Tammilehtoa má aj celkom vtipný názov – „Rusko je dobrý nepriateľ“…

V úvode prízvukuje, že „… v debatách o Rusku, ktoré pokračujú vo Fínsku a iných západných krajinách, je niečo čudné. Vždy boli také „zvláštne“ ešte pred začiatkom udalostí na Ukrajine, avšak potom sa stáli celkom „svojrázne“. Táto ich podivnosť spočíva v tom, že mnohé tvrdenia o Rusku sú často obyčajným klamstvom. V rôznych správach je množstvo chýb, nepresností, poloprávd, avšak toto všetko sa považuje za normálne a bežné v praxi médií. Samozrejme, média robia chyby aj v iných otázkach,“ uvádza vo svojom článku vo fínskom denníku Kansan Uutiset novinár a analytik Olli Tammilehto.

„Táto svojráznosť je najviac podivná v tom, akým spôsobom, kto a prečo prezentuje, povedzme, nie celkom presné informácie. Novinári, politici a mediálne osoby, ktoré by v žiadnom prípade nespustili kritiku štátneho hospodárskeho systému v duchu typickom pre anarchistov a kapitalistov, považujú za úplne prirodzené kritizovať ruský štátny hospodársky systém. Prečo robia takú výnimku?“ nesúhlasí fínsky novinár.

„Vplyvní ľudia z oblasti médií nikdy nezverejnia nejaké správy, ak sa boja, že obsahom týchto správ sa dotknú niektorých známych osobností, napríklad prezidenta USA a pod. Ale na druhej strane bez akýchkoľvek okolkov kritizujú prezidenta Ruska. Ani jeden zo sovietskych alebo ruských lídrov, aspoň po Stalinovi, nebol prezentovaný v takom zlom svetle ako Putin. Ale veď Rusko už dávno nie je socialistickým štátom – Putin je prezidentom krajiny, kde panuje reálny kapitalizmus. Tak kde je problém?“ ironizuje.

„Áno, v Rusku sú problémy, za ktoré treba kritizovať: obohacovanie sa na úkor iných, korupcia na štátnej úrovni, pokrivkávajúca demokracia, porušovanie ľudských práv, štátna politika založená na násilí, vyhrážky jadrovou vojnou – to sú veľmi nepríjemné javy. Ale veď všetky tieto javy sú „bežnou normou“ aj vo všetkých západných krajinách a v radoch ich spojencov. Tak kde je problém?“ dodáva.

„Keď celé zlo nášho sveta „objavujú“ iba v Rusku, prezentujú ho ako „matku všetkých nešťastí“. Samozrejme, potom by vojna proti podobnému nepriateľovi bola celkom logická. Niektorým sa zdá, že sa podobným spôsobom by sa dalo zbaviť všetkých svetových problémov. Kde sa zrodila táto šialená myšlienka a kto za tým stojí? Môžeme skrášliť svoj dom, môžeme vyhodiť všetko zlé a zbytočné von a budeme si myslieť, že všetko zlé sa nachádza mimo nášho doma, ale u nás je všetko v úplnom poriadku. Podobným spôsobom „skrášľovali“ svoj dom predtým a robia to aj v súčasnosti. V cudzom oku vidia smietku, ale vo svojom brvno nevidia,“ podporuje svoje tvrdenia známym príslovím fínsky novinár.

„Príčina je v tom, že Európa tradične odhadzuje všetko zlé na Východ – hlavne smerom k Rusku. Na druhej strane Rusko má dávnu tradíciou kopírovať Západ pridávajúc k tomu časť svojej kultúry, aby predsa zostávali niektoré odlišnosti. Veď dokonca slová „kapitalizmus a kapitalisti“ u nás vzbudzujú odlišný postoj. Čo sa týka Ruska, tak v prvom rade treba v tejto súvislosti hovoriť o triumfe „techniky inžinierstva spoločnosti“. Za pomoci nových metód propagandy na konci prvej svetovej vojny Američanov – pacifistov dokázali v priebehu krátkeho času premeniť na prívržencov vojny. Počas mierového obdobia tieto metódy propagandy sa používajú s ešte väčšou precíznosťou a nátlakom,“ píše novinár.

„Otec moderného umenia manipulácie Edward Bernays, syn sestry Sigmunda Freuda bol presvedčený, že cieľom propagandy je „urobiť demokraciu bezpečnou“. Za pomoci manipulácií s verejnou mienkou vždy sa dá dosiahnuť, aby „masy“, ktoré iba prednedávnom získali právo hlasu, nedokázali v žiadnom prípade ohroziť postavenie elity a existujúce štátne zriadenie. Nakoniec techniku propagandy začali používať v samotných propagandistických vystúpeniach: nepriateľa obviňovali z toho, že používa propagandu, ale „my“ nepoužívame propagandu, ale iba reklamu a PR,“ vysvetľuje Olli Tammilehto.

„Vojensko-priemyselný komplex USA a Západnej Európy potrebuje vytvárať obraz hrozby a nepriateľa. Ak tieto obrazy chýbajú, treba ich vytvoriť za pomoci propagandy. Po rozpade Sovietskeho zväzu teroristi – moslimovia nejaký čas boli vhodnými kandidátmi na obrazy podobných nepriateľov. Avšak vysvetliť využívanie tankov, stíhačiek, lietadlových lodí, ponoriek Spojenými štátmi a západnými krajinami bolo stále ťažšie a ťažšie,“ podčiarkuje.

„Najľahšie vytvoriť strašného nepriateľa sa dalo z Ruska – a tým ospravedlniť potrebu ozbrojovania sa členských krajín NATO. Napríklad, náklady na prevádzku 800 zahraničných vojenských základní USA, 11 lietadlových lodí a inej „techniky zabíjania“ v r. 2015 dosiahli 600 miliárd dolárov. Pritom náklady Ruska dosiahli iba 66 miliárd dolárov. Rusko má iba 8 vojenských základní, ktoré sa nachádzajú v krajinách bývalého ZSSR, dve základne sú mimo týchto štátov a má jednu lietadlovú loď.

„Zmluvy o predaji zbraní, ktoré prinášajú obrovský zisk spoločnostiam, ktoré ich vyrábajú, a hospodárstvam ich krajín, majú aj opačnú stranu. Aj keď hlavnými cieľom vytvárania obrazu nepriateľa z Ruska nie je samotný útok na Rusko, výsledkom je nárast vojenského napätia, nesprávna interpretácia konania „nepriateľa“, nesprávna reakcia a potom v následku týchto „nesprávnych“ aktivít môže dôjsť k vojne. V súčasnosti podobná situácia môže zapríčiniť jadrovú vojny,“ varuje fínsky novinár.

„Dôležitou príčinou toho, že sa západné krajiny tak ľahko chytia na háčik propagandy, je nesprávna predstava o pôvode propagandy. Manipulácia verejnou mienkou sa nie vždy zakladá na rozširovaní klamstiev, ale skôr na majstrovskom formovaní falošných predstáv. Pozornosť spoločenstva sa dá zaostriť aj iba na jedu otázku a potom celý obraz zostáva skreslený a nejasný,“ uzatvára svoj komentár Olli Tammilehto vo fínskom denníku Kansan Uutiset.

Eugen Rusnák