Kaliňák: Informačné systémy EÚ môžeme využiť na boj proti únosom detí

Brusel/Luxemburg 9. júna 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Využívanie informačných systémov EÚ na boj proti terorizmu a únosom detí a hraničné kontroly medzi Slovinskom a Chorvátskom boli hlavnými témami dnešného zasadnutia ministrov vnútra EÚ v Luxemburgu. Povedal to slovenský minister vnútra Robert Kaliňák s tým, že sa črtá aj riešenie patovej situácie pri reforme azylového systému EÚ.

Kaliňák očakáva veľký bezpečnostný prínos od pripravovaného Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Ten bude slúžiť na elektronickú registráciu osôb prichádzajúcich do EÚ z tretích štátov bez vízovej povinnosti. Informácie z registračných formulárov by mali byť uložené v databázach, čo považuje za dobré preventívne opatrenie v boji proti terorizmu.

Ministri diskutovali aj o Schengenskom informačnom systéme (SIS), ktorý bude mať niekoľko nových funkcií vrátane prevencie únosov detí z Únie do tretích štátov.

“Mohlo by dochádzať k preventívnemu zápisu detí, ktoré by mohli byť vystavené riziku únosu jedným z rodičov. Viete, že Slovensko čelí týmto problémom, že máme niekoľko negatívnych skúseností z minulosti. Toto by výrazne pomohlo predovšetkým Slovenkám, ktoré majú svojho manžela alebo druha z tretej krajiny a po rozhodnutí súdu je tam nespokojnosť na strane rodiča, ktorý má záujem zobrať si dieťa so sebou,” uviedol Kaliňák.

Slovensko navrhlo, aby boli predmetom dnešného zasadnutia aj hraničné kontroly medzi Slovinskom a Chorvátskom. V marci Únia schválila systematické kontroly dokladov pri prekračovaní hraníc Schengenu, čo na hraniciach medzi týmito dvoma členskými štátmi spôsobilo veľké zdržanie.

Slovensko chcelo, aby Rada EÚ spoločne vyzvala oba štáty na nahradenie systematických kontrol cielenými, čo umožňuje aj európska legislatíva. “To znamená, že v prípade, ak sa predĺži čas čakania, aby mohla byť udelená výnimka zo systematických kontrol a mohlo sa venovať opätovne cielenej kontrole a tým pádom docieliť plynulý tok našich turistov smerom k Jadranskému moru,” vysvetlil slovenský minister. Tento návrh podporila aj Európska komisia.

Čiastočný posun nastal v otázke reformy európskej azylovej politiky, tzv. dublinského systému, ktorá ale naďalej členské štáty rozdeľuje. Nemecko podporilo návrh Slovenska ešte z čias slovenského predsedníctva v Rade EÚ, aby sa reforma rozdelila na dve časti.

V prvej by boli opatrenia, na ktorých sa členské štáty zhodnú už teraz. Ide napríklad o vytvorenie informačného systému na snímanie, uchovávanie a porovnávanie odtlačkov prstov žiadateľov a azylantov známy pod skratkou EuroDac. Druhou časťou by boli sporné témy, najmä mechanizmus kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktorý je neprijateľný pre štáty Vyšehradskej skupiny.