Juraj Hrabko: Výrazné zmeny v Smere-SD na jeseň neočakávam

Bratislava 28. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Publicista Juraj Hrabko očakáva, že sa koalícia vyrovná s prerušenými mimoriadnymi schôdzami Národnej rady bez toho, že by bol niekto reálne odvolaný

Aj keď sa v priebehu leta viacero členov Smeru-SD vyjadrilo kriticky k aktuálnej vnútrostraníckej situácii, publicista Juraj Hrabko na jeseň žiadne výrazné zmeny neočakáva. “Myslím si, že nič také sa nestane ani v Smere. Hoci mu preferencie budú ďalej klesať. A konštelácia Danko – Bugár by zvládla aj situáciu, keby sa niečo v Smere udialo,” povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.

Dôvodom, prečo stabilitu vládnej koalície nenaštrbili protesty pred komplexom Bonaparte ani rozpad zastúpenia strany #Sieť v parlamente, je podľa Hrabka slabosť opozície a chýbajúci líder, keďže predseda SaS Richard Sulík pôsobí ako europoslanec v Bruseli a nie v slovenskom parlamente.

“Koalícia má stále nad sebou šťastnú hviezdu, nemá voči sebe ani len náznak nejakej alternatívy, niekoho, kto by jej moc mohol vziať a postaviť sa namiesto nej. Matematika nepustí. A nevidím ani náznak toho, že by dve mimovládne strany (SaS a OĽaNO-NOVA, pozn. Teraz.sk) vyvíjali aspoň nejakú snahu o dialóg, rozhovory a načínanie vládnej koalície zvnútra. Dosť neprispôsobivo sa vymedzujú voči Bélovi Bugárovi (Most-Híd) aj SNS. Ale bez nich sa vládnuť nedá,” povedal Hrabko.

Letné protesty organizované SaS a OĽaNO-NOVA však napriek tomu vníma pozitívne. “Je dobré, že ľudia prišli. Je to prejav občianskej angažovanosti. Nebol to žiadny krach, aj keď tých ľudí bolo relatívne menej, ak niekto očakával plné námestie. Koniec–koncov vyvrcholenie by malo prísť v polovici budúceho mesiaca, tam OĽaNO-NOVA ohlásilo nejaký generálny protest,” upozornil.

Čo sa týka parlamentnej jesene, Hrabko očakáva, že sa koalícia vyrovná s prerušenými mimoriadnymi schôdzami Národnej rady SR bez toho, že by bol niekto reálne odvolaný. “Na riadnu schôdzu budú zaradené vládne návrhy zákonov, Andrej Danko určite zaradí návrh zákona o rokovacom poriadku. A je tam aj dosť opozičných návrhov, ale osud drvivej väčšiny z nich je spečatený. Najzaujímavejší bude návrh novely zákona o rokovacom poriadku, lebo ten predurčuje budúci vývoj nielen na pôde parlamentu, ale aj spoločnosti,” povedal.

Na margo zmeny štvorkoalície na trojkoalíciu Hrabko poznamenal, že #Sieť bola už niekoľko mesiacov prakticky mŕtva strana. Zmeny vo vláde podľa neho priniesli nebývalé posilnenie Mosta–Híd, ktorý dosiahol mocensky najsilnejšie postavenie vo svojej histórii. “Jeden z hlavných dôvodov je ten, že strana #Sieť vzbudila pred voľbami veľmi veľké nádeje, na rozdiel od Mosta–Híd. A potom prišlo oveľa väčšie sklamanie, ako v prípade Mosta,” reagoval Hrabko na otázku, prečo je Most-Híd na vrchole moci a #Sieť blízko k zániku.

“Kdekto tvrdil, ako aj strana Most oklamala svojich voličov. Ale zoberme si fakty, argumenty a mocenskú pozíciu strany. Je až úžasná, hoci nie je v súlade s výsledkami volieb. Má ministerstvá, štátnych tajomníkov, dvoch podpredsedov parlamentu,” pripomenul.

Na druhej strane, rozhodnutie Mosta–Híd rozšíriť svoj poslanecký klub, považuje za kontroverzné. “Bolo by na širšiu debatu, či strana Most–Híd urobila správne, keď prichýlila odídencov alebo zradcov zo #Siete. Ostatní poslanci, ktorí odišli zo #Siete, totiž ostali nezaradení, ani sa neusilujú o vstup do iných poslaneckých klubov,” povedal Hrabko.

Výmena ministra dopravy Romana Brecelyho (#Sieť) za dnešného štátneho tajomníka Árpáda Érseka (nominant Mosta–Híd) podľa neho personálne zemetrasenie v rezorte neprinesie. “Veľmi veľké personálne zmeny neočakávam. Vymení sa iba vedenie, možno kancelária ministra. Ale politické zameranie ministerstva pôjde iným smerom, ako by išlo, keby ministrom ostal pán Brecely,” povedal.

Na otázku, či sa ťažisko priorít ministerstva nepresunie viac na juh Slovenska, Hrabko reagoval, že určite áno. “A ťažisko sa presunie aj k tomu, kto bude vyhrávať ministerské zákazky, jednoducho, pôjde to iným smerom, ako by to išlo za pána Brecelyho,” poznamenal Hrabko.

Vo vláde sa bude meniť aj trojica štátnych tajomníkov. Za štátneho tajomníka na ministerstve obrany navrhne Most-Híd Róberta Ondrejcsáka, ktorý tento post zastával aj za vlády Ivety Radičovej. Štátnym tajomníkom na pôdohospodárstve bude Gabriel Csicsai, ktorý je dnes poslancom Národnej rady SR a v minulosti bol už dvojkou v agrorezorte. Tretie meno, štátneho tajomníka na ministerstve kultúry, zatiaľ zverejnené nebolo.

“Zaujalo ma to meno, ktoré nebolo zverejnené, teda štátny tajomník alebo tajomníčka na ministerstve kultúry. Bude zaujímavé, ako bude vychádzať s ministrom kultúry Marekom Maďaričom,” reagoval Hrabko. “Myslím si, že Most–Híd bude mať to meno s ministrom vopred odkonzultované. Ale zaujímavé to bude z národnostného hľadiska, čo všetko bude Most–Híd požadovať, aby sa udialo. Ostatní noví štátni tajomníci ma až tak neprekvapujú, tie mená sú známe, majú skúsenosti z rezortu,” dodal.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most–Híd) o bratislavskej konferencii pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov, na ktorej diskutovali rezortní ministri EÚ, referovala slovami: “Problémom súčasnej Európy nie je len ekonomická a bezpečnostná situácia, ale aj príklon časti populácie k antisystémovým a extrémistickým subjektom.” Podľa Hrabka má pravdu. “Sú pravdivé a týkajú sa aj Slovenska. Vidíme to na výsledkoch volieb, na sociálnych sieťach a pohybe spoločnosti. Je to problém celej Európy,” reagoval na jej slová. “Pokiaľ sa politici nespamätajú, bude tento trend pokračovať. Je ešte čas na to, aby dosiahli konsenzus a aby dokázali, v úvodzovkách, ubrániť Európu pred inou kultúrou. Nežiť vedľa seba, ale spolu. Ale na to treba aj tvrdšiu ruku, nielen tú podávajúcu,” povedal.

Návrh ĽS-NS na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 považuje Hrabko za snahu lacno získať popularitu spôsobom, aký už v minulosti využili aj iné politické strany. “Iba samotné zníženie počtu poslancov nie je dobrá vec. Je to populistické, že ušetríme na päťdesiatich poslancoch, je to málo na takýto závažný zásah do ústavy. Môžem sa opýtať, prečo sto, nestačilo by ich päťdesiat? Alebo len desať, keď vládol Smer sám? Potrebujeme vôbec parlament? Nestačilo by, ako kedysi, len jarné a jesenné zasadnutie parlamentu ako za komunistov?” povedal Hrabko, ktorý by z dlhodobého hľadiska považoval za užitočné skôr úvahy o druhej komore parlamentu.