Juncker naznačil, že pre deficit žien može exekutíva EÚ začať úradovať neskôr

Brusel 1. augusta 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Komisia ako výkonný orgán EÚ navrhuje zákony a hrá dôležitú úlohu pri zabezpečovaní ich vykonávania. Skladá sa z 28 komisárov, po jednom z každého členského štátu únie

Vznik novej Európskej komisie, ktorá by podľa harmonogramu mala začať fungovať od 1. novembra, sa môže oneskoriť. Dôvodom je nedostatok ženských kandidátok v novom zložení komisie, uviedla hovorkyňa novozvoleného predsedu EK Jeana-Clauda Junckera.

Komisia ako výkonný orgán EÚ navrhuje zákony a hrá dôležitú úlohu pri zabezpečovaní ich vykonávania. Skladá sa z 28 komisárov, po jednom z každého členského štátu únie.

Mandát súčasnej komisie sa skončí 31. októbra. Členské štáty mali termín do štvrtka 31. júla, aby Junckerovi predložili návrhy na svojich komisárov pre budúci päťročný mandát.

Juncker sa už krátko po svojom zvolení a potvrdení vo funkcii Radou Európskej únie, ako aj Európskym parlamentom, obrátil na členské štáty s prosbou, aby nominácie na úrad eurokomisára obsahovali viac ženských mien. Europarlament totiž naznačil, že ak nebude aspoň toľko žien v exekutíve EÚ ako v súčasnom zložení EK – deväť -, novú komisiu nepodporí.

Juncker sa nepriaznivý stav snažil zvrátiť aj prísľubom, že ženské eurokomisárky očakáva významnejší post.

“Pán Juncker opakovane zdôrazňoval, že komisia iba s dvoma či troma ženami nebude ani legitímna, ani vierohodná a nebude takýto stav akceptovať,” uviedla vo štvrtok v Bruseli jeho hovorkyňa Natasha Bertaudová. A dodala, že ak Juncker nenájde potrebné riešenie vo vymedzenom čase, je viac ako možné, že bude potrebovať viac času na dotvorenie komisie, ktorá tak začne úradovať neskôr, ako bolo predvídané.

Do štvrtka boli z 15 krajín EÚ, ktoré už navrhli svojich kandidátov, oficiálne menované za eurokomisárky iba dve ženy – Cecilia Malmströmová za Švédsko a Věra Jourová z Českej republiky. K týmto dvom menám podľa očakávania pribudla za Taliansko Federica Mogheriniová, ktorú chce Rím na poste šéfky európskej diplomacie. Talianska kandidátka však nemá podporu krajín zo strednej a východnej Európy a o rovnaký post sa uchádza aj poľský nominant Radek Sikorski.

K ďalším ženám môže pribudnúť bývalá slovinská premiéra Alenka Bratušeková (je medzi trojicou možných slovinských kandidátov), bývalá šéfka gréckej diplomacie Dora Bakojannisová či doterajšia bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová. Ženské kandidátky majú ešte v zálohe aj Belgicko a Dánsko.

Juncker má jasno v tom, že doterajší počet žien-komisárok nedosiahne a určite neprekročí. Má k dispozícii celý august na to, aby rozhodoval o budúcom zložení komisie a o prerozdeľovaní portfólií. Túto skutočnosť musí oznámiť 30. augusta na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli, ktorý je zameraný na dotvorenie personálneho obsadenia dôležitých postov v administratíve EÚ.

Chorvátsko, Fínsko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Švédsko sa rozhodli pre tých istých komisárov ako v súčasnom zložení EK. Francúzsko nominovalo bývalého ministra financií Pierra Moscoviciho. Všetci ostatní kandidáti z iných krajín sú bývalí premiéri a ministri, s výnimkou britského nominanta Jonathana Hilla, ktorý je bývalým predsedom Snemovne lordov.

jf