Jourová: Chcela by som, aby Európsku prokuratúru podporovalo 25 krajín EÚ

Brusel 6. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Európska prokuratúra (EPPO), ktorá bude vyšetrovať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie a stíhať ich páchateľov, získava konečnú podobu. Uviedla to dnes v Bruseli komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Komisárka ocenila, že poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok schválili vytvorenie EPPO, a prisľúbila, že na budúci týždeň urobí v rámci zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť v Luxemeburgu (13.10.) všetko možné pre to, aby presvedčila aj tie krajiny Únie, ktoré zatiaľ so zapojením sa do mechanizmu posilnenej spolupráce váhajú.

Podporu EPPO vyslovilo 20 členských štátov EÚ. Holandsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Švédsko váhajú, zatiaľ čo Británia, Dánsko a Írsko si vybojovali výnimku z tejto politiky.

“Chcela by som, aby tam boli všetky krajiny, ktoré tam byť môžu, čo je 25 krajín. Budem ich presviedčať, že EPPO je dobrý nápad, aby sme chránili peniaze európskych daňových poplatníkov,” uviedla Jourová v rozhovore pre TASR.

Podľa komisárky je postojom “váhavcov”, že najskôr “uvidia, ako to bude fungovať, a až potom sa rozhodnú”, čo im ona chce vyhovoriť a ubezpečiť ich, že EPPO nezasahuje do kompetencií národných prokurátorov. Ak by všetky krajiny rozmýšľali podobne, otázka Európskej prokuratúry by sa začala riešiť až niekedy v roku 2021, a vtedy už má naplno fungovať.

Jourová chce váhajúce krajiny zároveň upozorniť, že tie, ktoré zostanú mimo EPPO, budú pod prísnejším dozorom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Jourová upozornila, že EPPO má zabrániť stratám európskeho rozpočtu, ku ktorým dochádza najmä pri štrukturálnych a poľnohospodárskych fondoch (okolo 500 miliónov eur ročne) a pri cezhraničných podvodoch s DPH (ročné straty okolo 50 miliárd eur). V tejto súvislosti pripomenula, že po roku 2020 a po vystúpení Británie z EÚ bude menej peňazí na kohéziu, ako aj pre poľnohospodárstvo a preto bude dôležité ustrážiť ich správne čerpanie.

“Keď je menej peňazí, dávate väčší pozor, na čo ich utrácate a či ich niekto nekradne z vášho vrecka,” skonštatovala.

Podľa komisárky nariadenie o EPPO vzniklo na základe návrhu “zdola”, na žiadosť verejnosti. Spresnila, že všetky prieskumy eurokomisie aj debaty s ľuďmi mali jasný odkaz, že občania sa chcú cítiť v Európe bezpečne. Ak chceme zachovať otvorené naše hranice, cez ktoré prenikajú zločinci a zločinecké siete, musíme na túto skutočnosť reagovať, lebo národné prokuratúry nie sú vždy dosť silné, aby týmto hrozbám čelili.

Na upozornenie, že v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) sa pridali k EPPO len Česko a Slovensko, Jourová uviedla, že ide o suverénne rozhodnutie členských krajín EÚ, zároveň však privítala, že Česi a Slováci toto nariadenie podporujú. “My sa neobávame, nemáme čo skrývať. Chceme spolupracovať s európskymi prokurátormi a pripadá mi to ako čestná cesta, ako sa vyrovnať s vysokým objemom podvodov a korupciou v eurofondoch,” zhodnotila situáciu komisárka. Dodala, že sa v tejto súvislosti pokúsi presvedčiť aj poľských a maďarských kolegov, aby sa k EPPO pridali.

V presadzovaní agendy Európskej prokuratúry bolo vlani činné slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, keď EPPO mala podporu len 17 členských krajín. Jourová upozornila, že SR urobila veľký kus práce, keďže ministerka spravodlivosti SR musela čeliť obavám domáceho parlamentu a bolo veľa krajín, ktoré mali problémy s textom nariadenia.

Hrozilo, že mechanizmus posilnenej spolupráce bude mať menej ako 15 krajín. “Pod túto hranicu som nechcela ísť, lebo treba čo najviac zapojených krajín, aby bolo EPPO čo najefektívnejšie. Čím viac krajín, tým lepšie,” opísala situáciu Jourová.

Na budúci rok každá členská krajina zapojená do EPPO predloží kandidatúru troch prokurátorov, z ktorých medzinárodný panel vyberie po jednom z každej krajiny. Tí spolu s hlavným európskym prokurátorom budú sídliť v Luxemburgu.