Bratislava 29. novembra 2016 (HSP/slovenskeslovo/Foto:TASR-Dušan Hein)
Ako iste mnoho čitateľov vie, nadpis je latinské porekadlo. Vzťahuje sa na ľudí, ktorí nechcú počuť, nedbajú na varovanie, či na poučenie
Mne to evokuje správanie prinajmenej niektorých politikov, aj takých, ktorí zastávajú riadiace funkcie v štáte. Myslím konkrétne na ministrov financií. Podoprieť toto tvrdenie si dovolím poukázaním na neustále zmeny daňového systému od roku 1989. Robí to aj najnovší rozpočet. Nielen to, že po roku 1989 sa neustále mení daňový systém, ale sa zavádzajú nelogizmy.
Ako príklad spomeniem pojem rovná daň (rovná môže byť stena) , ktorý zaviedol p. Mikloš. A práve jemu som to napísal. Ba aj viac, a síce: ….“Keď ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ“.
Musím pripomenúť, že giganti ekonomických vied odvodili princípy daňového systému. Požadujú rešpektovať dve kritériá – rovnosť (spravodlivosť) a eficienciu (čo ekonómia chápe ako účinnosť v žiadúcom smere). Rovnosť chápe dvojako – horizontálna rovnosť a vertikálna rovnosť. Pojem ekonomickej eficiencie je centrálnou látkou ekonomickej vedy. Čiže jednoduchšie, ekonomika vykazuje eficienciu, ak jej fungovanie zabezpečuje, že ak sa niekomu polepší, potom musí platiť, že nikomu sa nepohorší. To si ale žiada poznatky.
Okrem problémov daňového systému musím spomenúť ešte aj tieto fakty. Ekonomika SR prešla významnými zmenami aj pred rokom 1989 a aj po ňom. Iba krátko uvediem niekoľko ekonomických faktov. Najbezprostrednejším príznakom vynárajúcich sa nerovnováh v SR už v roku 1996 bolo veľké zhoršenie bežného účtu platobnej bilancie (nehovoriac o problémoch konštrukcie platobnej bilancie). V roku 1994-95 bol bežný účet prebytkový, ale v roku 1996 už bol v deficite a to vo výške 11,2 % HDP. V roku 1996 NBS sprísnila úverovú politiku a v dôsledku toho sa úrokové sadzby na peňažnom trhu koncom roka 1996 vyšplhali na 15 %, ktoré boli predtým pod 10 %. Ekonómovia a vláda si to asi uvedomili a rozhodli sa znížiť dovoz. Rast dovozu skutočne poklesol z 30 % v roku 1996 na 1,2 % v roku 1997. Došlo totiž k poklesu dovozu osobných áut v hodnote cca 9 miliárd Sk (1,5 %HDP) oproti nárastu 17 miliárd v roku 1996. Čitateľ už iste zabudol, ale bol to dôsledok znovuzavedenia dovozných ciel (boli zrušené v roku 1996). Hoc som začal príliš uvažovať v číslach, ospravedlňujem sa, ale roky 1996/97 boli vážne pre ekonomiku SR a tak som sa rozhodol oprieť sa aj o čísla. V máji 1997 sa zaviedol systém dovozných colných depozitov a v júli nasledovalo opätovné zavedenie 7-percentnej dovoznej prirážky. Tým to však nekončilo. Sprísnili sa požiadavky na „certifikáty kvality“ dovozov. Po roku 1989 sa nám objavil aj problém s poklesom priemyselnej výroby a s logickým dôsledkom – nárastom percenta nezamestnanosti (bola až 20%). Boli zásahy do ekonomiky SR zdôvodnené? Stav jej fungovania sa nezlepšoval v duchu vedeckých poznatkov. Avšak, aj EÚ narážala na vážne problémy. Z rovnovážnej identity, ktorú definuje makroekonómia zistíme, že už v roku 1994 malo Grécko dlh (teda T-G) rovný 14,1% z HDP , Taliansko 9,6% HDP a Španielsko 7,0% HDP. V posledných 5 rokoch EÚ významne zachraňovala tieto tri ekonomiky, ktorých dlhy narástli mimoriadne. Prečo? Hlavne aj preto, že sa ignorovali hlboké poznatky ekonomických vied, zvlášť zásady pre optimalizáciu fungovania ekonomiky. Ekonomický stroj teda pokrivkával a vlády ho fackali raz z jednej druhý raz z druhej strany. A dnes vidíme, že lídri členských štátov sa už onedlho budú sťahovať do novej bruselskej budovy za 240 miliónov eur. „Ekonomická budova EÚ“ si asi nezaslúži takú pozornosť.
Parlament práve zajtra bude schvaľovať ŠR. A opäť sa predkladá návrh na zmenu daňového systému. Ale parlament nehovorí o tom, že hlavným problémom je štruktúra HDP. HDP je súčtom makroekonomických veličín C (výdavky obyvateľstva), I (výdavky na investície), G (výdavky vlády), X export a M import. A práve tieto veličiny majú byť v určitej optimálnej štruktúre. Súčasne je HDP aj súčtom troch druhov príjmov: príjmy obyvateľstva (Y1), príjmov podnikov (Y2) a príjmov vlády (Y3). A ako ekonómovia dobre vedia, práve optimálne proporcie medzi týmito tromi druhmi príjmov je esenciou hospodárskej politiky vlády. Žiaľ, od roku 1989 sme sa od žiadnej vlády nedozvedeli, aká je optimálna číselná štruktúra oboch definícií HDP a je cieľom hospodárskej politiky. Každý občan vie, že modelka má mať proporcie 90-60-90, lebo ak sú 60-60-120, je zle.
V textovej časti k štátnemu rozpočtu som veru nenašiel subkapitolu poľnohospodárstvo ako prostriedok ekonomického rastu SR, ani podkapitolu poľnohospodárstvo ako potenciálny nástroj na zníženie chudoby vidieka. Ba vzhľadom na veľkú investíciu Jaguáru v Nitre som očakával, že vládni ekonómovia urobia prepočty, kvantifikáciu, že v prvej fáze vplyvom uskutočnených investícií v Nitre dôjde k nárastu viacerých ukazovateľov – zvýši sa podiel okresu Nitra na HDP, zvýšia sa mzdy, zvýšia sa výdavky obyvateľov, atď., atď. Ale ekonómovia musia kvantifikovať aj to, že sa prejavia aj externé faktory – totiž zvýšenie stupňa ekonomického rozvoja okresu Nitra bude mať iste za následok zvýšenie stupňa ekonomického rozvoja aj susedných okresov. A o koľko? Nenašiel som to. Ekonomické fakty treba dať do súvislostí. To predovšetkým hovorí ekonomická teória. Ekonómovia spievajú hluchým. Akoby nás viedli málo nároční duchovia.