Ján Baránek: Prezident nemôže podpísať zákon, ak má k nemu výhrady

Bratislava 27. apríla 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Analytik Baránek si prezidentov krok vysvetľuje tým, že na prezidenta zrejme tlačí čas, keďže zákon by mal byť účinný do 30. apríla

Ak má prezident SR Andrej Kiska k novele Obchodného zákonníka výhrady, nemal ju podpísať. Pre TASR to povedal politický analytik Ján Baránek v reakcii na dnešné oznámenie hlavy štátu, že právnu normu reagujúcu na kauzu Váhostav-SK podpíše, aj keď k nej má viacero pripomienok.

“Nie je možné nevrátiť zákon, ak s ním nesúhlasím, lebo si ho väčšina aj tak znovu schváli. Prezident je nielen titulárna hlava štátu, ale aj hlava štátu s určitými kompetenciami, a toto je jedna z nich. Zdôvodnenie, že aj tak by sa o tom nediskutovalo, je zlý prístup. Nemôže prezident niečo podpísať a dať k tomu zoznam vecí, ktoré mu prekážajú,” myslí si Baránek.

Analytik si Kiskov krok vysvetľuje tým, že na prezidenta zrejme tlačí čas, keďže zákon by mal byť účinný do 30. apríla, keď bude schôdza veriteľov Váhostavu-SK. “Ale toto nie je prezidentov problém. Ak má toľko výhrad, čakal som, že zákon vráti. Toto je problém Smeru-SD, nie prezidenta ani opozície. Smer-SD si musí časové termíny naháňať sám,” odkázal.

Baránek súhlasí, že parlament by zákon schválil aj v prípade Kiskovho veta. “Ale potom by bolo zbytočné podávať aj návrhy na odvolanie ministrov, lebo aj tak neprejdú. Ide o diskusiu a tiež o to, že symboly majú v politike dôležitú úlohu,” dodal.

Na druhej strane politológ Grigorij Mesežnikov podpísanie novely Obchodného zákonníka prezidentom očakával. “Bol vládou dosť vystresovaný. Zákon mu dali na poslednú chvíľu. Zároveň, už pred rozhodnutím prezidenta premiér Robert Fico (Smer-SD) povedal, že aj keď novelu hlava štátu vetuje, bude opäť schválená. Vytvorila sa už vopred situácia, že akékoľvek výhrady Kisku by neboli zohľadnené,” povedal prezident Inštitútu pre verejné otázky.

To, že Kiska vyslovil k zákonu výhrady, je podľa Mesežnikova dobré. “Prezident nepodpisuje zákony väčšinou vtedy, ak je pochybnosť, či sú v súlade so zákonom. V tomto prípade sa vyhol kritike, že nepodpísal zákon, ktorý aspoň na prvý pohľad súlad s ústavou spĺňa,” dodal.

Kiska dnes povedal, že nebude brániť dohode predsedu vlády s Váhostavom-SK a bankami, ktorú sľúbili malým veriteľom a tí ju prijali. “Ide o rozhodnutie a zodpovednosť vlády. Zákon som podpísal v situácii, keď neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že ak by som ho aj urýchlene vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie, o nijakých zmenách by sa už v tejto situácii nediskutovalo a parlament by ho opäť schválil v tomto znení,” poznamenal.

Podľa prezidenta je však v zákone viac nejasných opatrení. “Vytvára na papieri fikciu, že veritelia môžu dostať viac peňazí, 50 až 100 percent z pohľadávok. Aby vykupovanie pohľadávok od drobných veriteľov v tomto konkrétnom prípade jednej firmy nevyzeralo pre štát ako nevýhodný obchod. Zákon však nebráni tomu, aby sa proces reštrukturalizácie používal naďalej ako úniková cesta pre špekulantov, ktorí tento inštitút využívajú, aby pri nezodpovednom podnikaní chránili svoj osobný majetok. Zákonodarca musí pripraviť lepšie garancie ochrany veriteľov,” odkázal.

Kiska zároveň avizoval, že na problémy zákona upozorní osobitným listom aj predsedu NR SR Petra Pellegriniho (Smer-SD). Od vlády zase očakáva, že sa obráti na Európsku komisiu, aby posúdila, či sú zamýšľané kroky pri Váhostave-SK v súlade s pravidlami EÚ.

mž