Jeruzalem 24. októbra 2016 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)
Bývalý agent izraelskej rozviedky Jakov Kedmi v interview pre ruskú Pravdu uviedol, ako sa skončí vojna v Sýrii. Skúsený izraelský rozviedčik uviedol, že USA momentálne nemá žiadnu možnosť ovplyvniť situáciu v Sýrii a strategická iniciatíva sa nachádza v rukách Ruska
Podľa Jakova Kedmina je momentálne situácia v Sýrii taká, že USA nemajú prakticky žiadne reálne možnosti ovplyvniť situáciu v krajine vo svoj prospech. Momentálne nie sú USA schopné žiadnej akcie, pretože terajší prezident Obama je prakticky na odchode a nový americký prezident, ktorý vyjde z volieb 8. novembra 2016 prakticky až do januára 2017 nebude schopný reálne ovplyvňovať situáciu. Preto sa konflikt v Sýrii uberá cestou, ktorá viac vyhovuje Rusku a Asadovi. Rusi a Sýria sa pripravujú k útoku na Aleppo a k jeho oslobodeniu. Záujemcovia o plné znenie článku si ho môžu prečítať tu.
Po Aleppe určite podľa Jakova Kedmina príde rada aj na Idlib, ten sa bude však riešiť o niečo neskôr. Aleppo sa podľa Kedmina Sýrčanom a Rusom podarí oslobodiť v najbližšom čase. Prímerie, ktoré by umožnilo civilistom a teroristom opustiť v koridoroch východné Aleppo Rusi predĺžili do 24.10.2014. Keď sa prímerie skončí, podľa Kedmina teroristi zažijú peklo na vlastnej koži.
Oslobodenie Aleppa bude znamenať obrovský zlom v sýrskom konflikte, Idlib bude poslednou bodkou. Po páde Idlibu už bude sýrska armáda len začisťovať svoje teritórium a likvidovať proamerických bojovníkov, z ktorých väčšinu sa USA nepodarí zachrániť.
Podľa Kedmina by Obama uvítal, aby v čase jeho prezidentského obdobia neprišlo k oslobodeniu Aleppa, pretože oslobodenie Aleppa môže zohrať negatívnu úlohu v amerických prezidentských voľbách, pretože môže oslabiť postavenie demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej. Navyše by mu celkom dobre padlo, keby problém s Aleppom už nemusel riešiť on, ale horúce gaštany z ohňa by vyťahoval nový prezident USA.
Čo sa týka Clintonovej Jakov Kedmi uviedol, že u amerických prezidentov je veľký rozdiel v rétorike a správaní v čase prezidentskej kampane a v čase, kedy už pôsobia vo verejnej funkcii a v reálnej politike. Na záver Jakov Kedmi upozornil na príklad z histórie, kedy Charles de Gaulle získal prezidentskú funkciu pertraktovaním témy „Alžírsko ostane francúzskym“ a po nástupe do funkcie začal s realizáciou plánu, ako majú Francúzi s čo najmenšími stratami Alžírsko opustiť.