Ivo Samson: Cieľom útokov bolo vyvolať des a hrôzu a zastrašiť obyvateľstvo

Bratislava 22. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Martin Meissner)

Podľa bezpečnostného analytika je celá západná Európa a dokonca aj Rusko v určitých drápoch organizovanej teroristickej siete

Teroristické útoky na Brusel sa dali očakávať a ich cieľom bolo vyvolať des a hrôzu a zastrašiť obyvateľstvo. Zdôraznil dnes pre TASR bezpečnostný analytik Ivo Samson. “Nemyslím si, že by to bola odveta za troch atentátnikov zastrelených v Paríži, pretože celá západná Európa a dokonca aj Rusko je v určitých ‘drápoch’ organizovanej teroristickej siete.

Čiže ten útok na Brusel sa koniec koncov čakal a spravodajské služby vyzývali už pred niekoľkými dňami, ak nie týždňami, k opatrnosti kvôli možnosti teroristických útokov,” povedal analytik. Podľa neho to, že boli tieto útoky namierené na Brusel, je niečo, čo súvisí s tým, že Brusel je defacto hlavné mesto Európy, Brusel je centrum hlavných európskych inštitúcií bezpečnostného charakteru EÚ ako ekonomickej bezpečnosti a NATO ako obrannej bezpečnosti, “čiže spáchať takýto útok v Bruseli sa hodnotí niekoľkonásobne vyššie v teroristických radoch, než spáchať takýto útok možno v Štokholme alebo v Kodani.”

Z tohto hľadiska ide podľa neho o samovražedné útoky, islamistické útoky a ako cieľom každého takéhoto útoku, aj tohto dnešného, je vyvolať des a hrôzu, zastrašiť obyvateľstvo a spochybniť jeho väzby s úradmi, keďže postupne narastá predstava, že úrady nie sú schopné brániť svoje obyvateľstvo na verejných miestach, či je to letisko ako v tomto prípade, alebo či je to metro. “Toto je to, po čom teroristi túžia, a to je xenofóbne hnutia, xenofóbne strany, xenofóbne nálady, a to je opäť to, čo teroristi spätne použijú ako dôvod, aby mohli útočiť ďalej,” povedal Samson.

Podľa jeho informácií v Bruseli žije vyše 200.000 moslimov, a tak je veľmi ťažké urobiť takýto teroristický útok bez pomoci zvnútra. “Čiže tí, ktorí by tam prenikli zvonku a boli by bez nejakej lokálnej podpory, by toho takto lokálne koordinovane neboli schopní,” povedal Samson.

Doplnil, že Belgicko žije v problémoch podobne ako mnohé iné krajiny západnej Európy, ktoré celkom nezodpovedne prijímali v masách a takýchto kvantách utečencov z bezpečnostne rizikových krajín bez toho, aby si ich vôbec preverili. “To znamená, tam mohli preniknúť aj tí, ktorí už boli určení pre teroristické útoky, a navyše máme skúsenosť, že to, čo sa zistilo po útokoch v Londýne a teraz sa to konštatuje aj pri nábore Európanov do radu Islamského štátu, že práve štvrtá generácia moslimov, ktorí žijú v Európe, je tou najviac radikálnou,” zdôraznil Samson.

Cibula: V Bruseli išlo o dlhodobo a dôkladne pripravenú akciu

Podľa bývalého riaditeľa  rozviedky Slovenskej informačnej služby Igora Cibulu rozsah a intenzita teroristických útokov jednoznačne svedčia o tom, že išlo o dlhodobo a dôkladne pripravenú konšpiratívnu akciu.

“Takéto operácie si vyžadujú dôkladné plánovanie, organizačno-technické prípravy a operatívny prieskum prostredia, kde sa majú teroristické útoky uskutočniť. Teroristi obvykle z propagandistických a psychologických dôvodov sa snažia o to, aby teroristický akt bol vnímaný v súvislosti s niečím, čo naznačuje jeho symboliku. V tomto prípade išlo o to, aby verejnosť dostala signál, že je to nielen odplata za zadržanie teroristu Salaha Abdeslama, ale zároveň aj dôkaz o tom, že sieť teroristických aktivistov je dynamická a životaschopná štruktúra, ktorú nemožno zlikvidovať opatreniami policajných štruktúr a spravodajských služieb,” povedal bývalý šéf rozviedky slovenskej tajnej služby.

Podľa neho “možno iba špekulovať o tom, či organizátori útokov v Bruseli nechceli tým tiež iniciovať averziu Európanov proti migrantom, aby ich tým vtiahli do aktuálnej konfliktnej situácie”.

“V každom prípade teroristické akty v Bruseli svedčia o tom, že likvidácia potenciálu teroristov v Európe nemôže byť záležitosťou iba policajno-bezpečnostných operácií, ale vyžiada si komplexný prístup bezpečnostných a hlavne politických inštitúcií, ktoré problém terorizmu vnímali len ako parciálnu bezpečnostnú hrozbu – mimo širšieho spoločenského kontextu,” zdôraznil pre TASR Cibula.