Americké vojnové lode kotvia roky blízko Iránu, Irán im chce oplatiť “pozornosť”

Teherán 5. septembra (TASR/HSP,ruvr.ru/Foto:TASR,HSP)

Irán chce odpovedať na hrozby zo strany USA

Irán plánuje v najbližších rokoch rozmiestniť svoje vojnové lode v medzinárodných vodách neďaleko amerického pobrežia. Informoval o tom dnes veliteľ iránskych námorných síl. Vyjadrenie admirála Habíbolláha Sajjarího v štátnej televízii je súčasťou iránskej reakcie na zvýšenú americkú námornú prítomnosť v Perzskom zálive, uviedla agentúra AP.

Americká Piata námorná flotila v súčasnosti kotví v Bahrajne – ledva 120 kilometrov od  Iránu – a USA plánujú tento mesiac námorné vojenské cvičenie.

Veľkosť iránskych námorných síl pochopiteľne neumožňuje rozsiahle blokovanie americkej infraštruktúry pri pobreží amerických miest. Napriek tomu výroky iránskeho admirála nemajú byť iba dôvodom k úsmevu, ale upozornením na to, že Američania si vďaka svojej námornej a leteckej sile osobujú rolu nielen svetového policajta, no častokrát aj sudcu.

Iránske námorníctvo nie je stavané na ofenzívne akcie ďaleko od vlastného pobrežia. Hoci v celom regióne sa s výnimkou Američanov môžu s ním rovnať iba Izrael či India, chýbajú v ňom plavidlá na udržiavanie stálej hegemónie, tj. veľké hladinové lode, lietadlové lode či výsadkové plavidlá. Primárnym cieľom je ochrana iránskych territoriálnych vôd a toho sa môžu zhostiť mimoriadne dobre. Koordinovaný útok tisícok rakiet, stoviek torpédových rýchločlnov a miniponoriek by znamenal pre americkú 5. flotilu druhý Pearl Harbor. Taktika “zaútoč a ujdi”, na ktorú je iránske vojnové loďstvo v súčasnosti disponované hádam najlepšie na svete, umožňuje vyhrať bitku, ale nie vojnu.

Farbisté odkazy, obyčajná realita

Vojnové cvičenie na dohľad od iránskych brehov spadá do koloritu farbistých odkazov, ktorými sa Irán a Spojené štáty častujú. Američania v minulosti neváhali teheránsky režim zaradiť do “osy zla”, čo im perzskí imámovia neostali nič dlžní. V súčasnosti sú Teherán a Washington sú v spore pre iránske jadrové ambície, o ktorých sa Západ domnieva, že ich účelom je vývoj jadrovej zbrane. Napriek ubezpečeniam Iránu o svojom mierovom programe, tomu neveria hádam ani Ahmadinedžádovi najvernejší.

Jadrové zbrane sú najničivejšie zbrane na Zemi, ale paradoxne zabili najmenej ľudí (najničivejšou “zbraňou” je automobil). Vlastne ich zabili pomerne málo. Ročne na tejto planéte umrie vďaka mačetám, nožom či sekerám viac ľudí než v Hirošime, o strelných zbraniach ani nehovoriac. Účelom jadrových zbraní totiž nie je zabíjať, ale odstrašovať.  Na tom bola založená studená vojna, ale nielen ona. Pakistan s Indiou viedli niekoľko lokálnych vojen až do času, kým obe krajiny nevyvinuli vlastný jadrový arzenál. Hrozba zo strany druhého stabilizovala región. 

Podľa viacerých politológov je oblasť Blízkeho východu práve preto nestabilnou, lebo oproti jadrovému Izraelu nestojí žiadna protiváha. Vďaka tomu mohol Izrael za posledných štyridsať rokov zväčšovať beztrestne svoje územia o tzv. “nárazníkové” zóny zaberaním území v južnom Libanone, sýrskych Golanských výšin, či rozširovať židovské osady na palestínskych autonómnych územiach, bombardovať rôzne zariadenia a farbriky v Sýrii, Iráne či Iraku. Zoči-voči arabským susedom to západné krajiny zvyknú jedinej demokracii na Blízkom východe tolerovať, nikto by si však neprial v reáli mať takéhoto militaristického suseda. 

Jadrová zbraň stabilizuje región, čo v prípade Iránu? 

Jadrová zbraň v rukách iránskeho režimu sa musí nutne zdať predzvesťou apokalypsy. Za štyridsať rokov iránskej revolúcie sme si však mohli všimnúť aj obrovský rozdiel medzi iránskou rétorikou a reálnou politikou. Dosiaľ Teherán nemal možnosť skutočne zmietnuť Izrael z mapy Zeme, ale rovnako často ako zničením Židov, sa vyhrážal aj tým, že zamínuje Homruzský prieliv, čím by vrazil smrtiacu dýku do chrbta celého svetového hospodárstva. Práve tadiaľ pláva v tankeroch väčšina svetovej ropy do prístavných rafinérií v Japonsku, Číne, Indii, Austrálii, Taliansku, Francúzsku, Spojenom kráľovstve i v Spojených štátov amerických. Napriek “ozdobnej rétorike” šiítskeho náboženstva sa Teherán neukázal v reálnej politike ani zbrklý, ani nestabilný.

Obava z jadrovej zbrani v rukách Teheránu sa však šíri ďalej k potencionálnym teroristom. Poskytnutím drahej technológie niekomu ďalšiemu by však Irán nič nezískal, no všetko by mohol stratiť. Už pár hodín po výbuchu jadrovej zbrane kdekoľvek na svete je možné z jej štiepneho materiálu zistiť, odkiaľ zbraň pochádza. Ak by dôkazy ukazovali na Irán, všetky jadrové mocnosti od Američanov, Britov po Číňanov a Rusov by si vzali za prioritnú povinnosť odstrániť režim, ktorý nie je schopný zabezpečiť vlastný arzenál.

Američania sa na útok necítia ani nevidia dôvod 

Izrael v posledných mesiacoch rovnako nezaháľa v slovných cvičeniach a varuje pred ďalším zo série leteckých útokov na jadrové zariadenia v Iráne. Obyvatelia starobylej Perzie sa však už z predchádzajúcich poučili a svoje laboratória ukryli pod 60 metrové vrstvy betónu. A na zásah takéhoto cieľa majú megabomby iba Američania, aspoň v to dúfajú židovskí politici, ktorí tlačia svojho strategického spojenca do “svojho” boja.

Zdá sa však – odhliadnuc od prebiehajúcej americkej prezidentskej kampane – že Američanom je nerošený hormuzský prieliv s plnými tankermi ropy dôležitejší než postavenie Izraela ako blízkovýchodného hegemóna. Generál Martin Dempsey, najvyšší veliteľ štábu amerických ozbrojených síl, sa už nechal počuť, že nechce mať s izraelským útokom na Irán nič spoločné. “Nechcem byť spoluvinníkom,” povedal predvčerom novinárom.

Hizballáh vykopáva otvorené dvere a hovorí Američanom: Upokojte Izrael 

Vyslobodiť sa zo zodpovednosti za možný konflikt však nebude ľahké. Amerika by si chcela Pilátovsky umyť ruky, ale proiránske šiítske hnutie Hizballáh sa nechalo počuť, že Američanov neminie pomsta.

 „Odvetný útok bude silný,“ pohrozil  vodca libanonského šiitskeho hnutia Hizballáh Hassan Nasralláh. Taktiež dodal, že nebude záležať na tom, či budú Spojené štáty zapojené do izraelskej agresie. V každom prípade bude za útok na iránske objekty zodpovedný Washington.

 „Izrael nebude útočiť bez súhlasu USA. Izraelská armáda navyše nemá dostatok možností na účinný zásah proti iránskym jadrovým objektom. Sú ukryté hlboko pod zemou, takýto útok si vyžaduje špeciálne druhy zbraní. Jedinou krajinou, ktorá môže Izraelu pomôcť, sú Spojené štáty. Práve preto v prípade čiehokoľvek útok bude jasné, že za Izraelom stoja USA.“

Konfrontácia v regióne vstupuje do ďalšieho štádia. Hizballáh posiela za Irán posolstvá Američanom – upokojte svojho spojenca na Blízkom východe. V opačnom prípade si to odnesú vaše vojenské základne. Svet sa zmenil, Izrael tiež musí vedieť, kde sú jeho hranice.