Iracký Kurdistan – to je pevnosť: veľká armáda, veľa ropy a kempovanie

Kurdistan 26. septembra 2017 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Khalid Mohammed)

25. septembra v Irackom Kurdistane (presnejšie na území, ktoré kontrolujú irackí Kurdi) prebehlo referendum o nezávislosti. Väčšina obyvateľov sa vyslovila za samostatnosť, čo ale vôbec negarantuje, že región ju okamžite získa

Medzi aktíva Irackého Kurdistanu môžeme k dnešku rátať – skúsenú bojaschopnú armádu, ropné náleziská a status najpokojnejšieho a najbezpečnejšieho miesta na Blízkom východe.

Majú právo

Kurdi – starý 40 miliónový národ, ktorý žije na území Turecka, Iraku, Sýrie a Iránu – nemajú vlastný štát. Najďalej od štátnosti sú zatiaľ iránski Kurdi – Teherán – ich drží pod silnou kontrolou a zastavuje akékoľvek pokusy o odpor. Tureckí Kurdi vedú vojnu o nezávislosť, zatiaľ ju ale prehrávajú (v krajnom prípade ju nevyhrajú). Sýrski Kurdi krytí občianskou vojnou v Sýrii obsadili značné územia, experti sú ale veľmi skeptickí, že sa toto územie podarí Kurdom udržať.

Najbližšie zo všetkých majú k nezávislosti irackí Kurdi. Tí nielen že kontrolujú územie, ale ho i riadia. Nejedná sa o prvé referendum o nezávislosti – už v roku 2005 jedno prebehlo. Aj keď ho pred 12 rokmi organizovali verejné organizácie, teraz za ním stojí vláda a politické sily, a tiež pešmargovia – kurdská armáda, ktorá sa na pozadí boja s IS zmenila v jednu z najviac bojaschopných organizácií v regióne. Expert pre východ Semjon Bagdasarov hovorí, že jednotky pešmergov “sa vyznamenali vysokou bojaschopnosťou a kvalifikáciou”.

Početnosť kurdskej armády Iraku experti hodnotia na 180-200 tisíc pripravených ľudí. Kurdi využívajú z veľkej časti staré druhy zbraní, ktoré získali ešte od ZSSR, Pešmergovia ale v poslednej dobe získavajú i nové zbrane ruskej, americkej a nemeckej výroby. Napríklad v Nemecku získali niekoľko kusov útočných pušiek G36 spoločnosti Heckler Koch.

Ekonomicky sú Kurdi celkom nezávislí – vďaka rope. K dnešnému dňu sa na ich území ťaží okolo 650 tisíc barelov čierneho zlata denne. Perspektívne sa Kurdi chystjú ťažiť milión barelov denne. Na území Irackého Kurdistanu sa môže nachádzať viac než päť a pol triliónov kubických metrov plynu.

Záujem o kurdské náleziská má Moskva. V júni tohoto roku Rosneft a vláda Irackého Kurdistanu podpísali dohodu o spolupráci vo sfére prieskumov a ťažby uhľovodíka.

“Iracký Kurdistan je pvnosť, svojho druhu ostrov na celom Blízkom východe. Veľké množstvo Arabov sem prichádza proste na dovolenku, im stavajú campingy,” povedal pre RIA Novosti ruský politológ Karine Gevorgjan, ktorý bol v Irackom Kurdistane opakovane.

Susedia sú proti

Problém je v tom, že proti nezávislosti vystupujú všetci susedia Kurdistanu. Oficiálny Bagdad prevedenie referenda nepovoľuje a považuje ho za nezákonné, Iránci sa ho nechystajú priznať, a Turci (ktorí ešte nedávno podporovali vládu Irackého Kurdistanu) nie sú proste len znepokojení, ale dokonca sa i vyhrážajú. Konkrétne hrozia zastavením transportu kurdskej rupy cez svoje územie (vďaka tomu by Kurdi prišli o kanál predaja ropy, čo znamená stratu kľúčového zdroja financovania).

“Ignorovanie pozície Turecka povedie k tomu, že regionálna kurdská vláda príde dokonca i o tie možnosti, ktoré teraz má,” hovorí Recep Tayyip Erdogan. Nie je vylúčené, že príde i o kompetencie, ktoré teraz má – turecký parlament ešte o rok predĺžil právomoc armády vtrhávať do Sýrie a Iraku “pokiaľ to budú vyžadovať otázky národnej bezpečnosti”.

Dokonca i Američania – spojenci Kurdov – ich vyzývajú aby svoje jednanie dobre zvážili. USA môžu súhlasiť s nezávislosťou Kurdistanu, avšak len v tom prípade, pokiaľ si budú istí tým, že toto územie budú môcť používať pre boj proti Iránu. A to neodpovedá záujmom samých Kurdov, pretože celý segment kurdských klanov udržuje s Iránom tesné vzťahy a neponáhľajú sa s tým ich spretrhať.

Nie je potreba sa ponáhľať

V tejto situácii sa od lídra Irackého Kurdistanu Masúda Barzáního požaduje maximálne sústredenie a pozornosť. A podľa všetkého to zatiaľ robí. Konkrétne sa nechystá hneď po prevedení referenda s kladným výsledkom vyhlasovať deklaráciu o nezávislosti.

Cieľom tohoto referenda nie je deklarácia. Za prvé Barzání realizoval svoje najlepšie záujmy. “Referendum je dôležitá udalosť, vďaka ktorej Masúd Barzání dostane svoje miesto v histórii,” vysvetľuje poradca riaditeľa Ruského inštitútu strategických výskumov Jelena Suponina. Autorita Barzáního po prevedení referenda vystrelí do nebies a pomôže mu neskotúľať sa z politického Olympu. “Všetky zákonné termíny jeho pobývania na poste hlavy Irackého Kurdistanu končia, a dôvod pre ich opakované predĺženie kvôli nutnosti udržať stabilitu na pozadí boja s IS je nateraz zahladený,” stojí v správe ruského Inštitútu Blízkeho východu.

Za druhé, referendum umožní Kurdom zaistiť si to, čo dosiahli nezákonne. “Referendum má zafixovať tie územné zisky, ktoré Iracký Kurdistan získal od roku 2003, ale hlavne od doby boja s IS – Kurdi zväčšili svoje územie o takmer 40%.” hovorí arabista Anton Mardasov. Medzi nové zisky patrí napríklad Kirkúk, na ktorého území sa ťaží 150 tisíc barelov ropy denne.

Čo sa týka nezávislosti, tak experti priznávajú, že kladný výsledok referenda Barzání potrebuje nie pre vyhlásenie odchodu z Iraku, ale kvôli obchodu s Bagdadom. Arbil v skutočnosti smeruje k dialógu s irackou vládou. Podľa Masuda Barzání je referendum len prvým krokom na ceste k nezávislosti.

“Po 25. septembri budeme pripravení prediskutovať s Bagdadom hranice, ropu, a čokoľvek iné,” povedal. Prirodzene z úplne iných, silnejších, pozícií. A je možné, že na základe výsledkov týchto rokovaní dostaneme de-facto nezávislosť v rámci hraníc Iraku.

“Ak sa Barzání bude držať tejto línie, tak je pravdepodobnosť konfliktu s Turkami a Iračanmi veľká. Teraz všetci prejavujú ústretovosť, nie je možné vylúčiť rizikové riešenia. Ak však strany budú demonštrovať dobrý úmysel, tak ešte nie je neskoro na to pokračovať v diskusii o budúcnosti v koexistencii. Hlavné je, aby sa irackí Kurdi po referende nesnažili rýchlo vyhlásiť reálnu nezávislosť,” vysvetľuje Jelena Suponina.